Daniel TupýŠtudenta Daniela Tupého zabili na petržalskom Tyršovom nábreží pred viac ako tri a pol rokom. Z prvotných nejasných informácií sa čoskoro zrodila rôznymi skupinami presadzovaná verzia o tom, že Daniel sa stal obeťou útoku neonacistov, pretože mal dlhé vlasy – a ako bolo často doplňované, gitaru na chrbte. Táto verzia udalostí sa čoskoro stala takmer dogmou a postupne ju prevzali politicky korektné masmédiá. Organizovali sa rôzne akcie, akcie „proti násiliu“ a „rasizmu“, bola odhalená pamätná tabuľa „na protest akademickej obce proti neonacizmu, rasizmu a intolerancii“, vyrástol 6-metrový pamätník „obetiam rasizmu a neonacizmu“. Celý prípad sa však pomaly chýli ku koncu. Nad údajnými vrahmi v utorok prvostupňový súd vyriekol verdikt: sú podľa neho nevinní. Médiá píšu, že celá kauza je uzavretá. Ako to vyzerá v retrospektíve?

Prípad podozrivý od začiatku

Keď napriek veľkému úsiliu polície odhaliť vrahov a početných raziách proti „pravicovým extrémistom“ krátko po čine pátranie po vrahoch neprinieslo žiadne výsledky, no masmédiá stále razili verziu o „Danielovi zavraždenom neonacistami“, začalo sa nám zdať, že na tomto prípade je čosi podozrivé. Neobviňovali sme však z vraždy svojich ideologických oponentov (hoci z nej mali zjavný prospech), ale zachovali sme si chladnú hlavu. Kauzy, ktoré podliehajú takejto silnej politizácii, treba zvažovať ešte o niečo opatrnejšie ako ostatné.

Pýtali sme sa: nie sú známe konkrétne osoby, no je známa ideológia, ktorú vyznávajú? Ako to? Veď obeť patrila k bielej rase a útočníci podľa svedkov taktiež, čo vylučuje rasový motív. Nikto netvrdil, že by útočníci pred, počas alebo po vražde hajlovali, alebo inak dávali najavo, že sú neonacisti. Holú hlavu môže mať neonacista, militantný antifašista, alebo aj bežný človek. Prečo potom automaticky neonacisti? Netvrdili sme teda, že za vraždou Tupého neonacisti nemohli byť. Pýtali sme sa ale: odkiaľ to ĽPR môže tvrdiť s takou istotou?

Ak by ĽPR či médiá disponovali jasnými dôkazmi, myslím si, že by ich uvideli. Napokon, bola by to ich občianska povinnosť: nahlásiť informácie nápomocné k objasneniu trestného činu. No myslím si, že ĽPR ani masmédiá to sami s istotou nevedeli, ale chopili sa svojej šance. V ich chaotických a nepresných správach sa to len hemžilo pojmami ako pravicový extrémizmus, neonacizmus, extrémizmus a nacionalizmus. Pre masu sa toto všetko zlievalo dokopy a vrahovia Daniela Tupého a Slovenská pospolitosť sa pre verejnosť zrazu ocitli v jednom vreci. V tomto kontexte znelo brutálne zakročenie polície proti národným aktivistom v Modre len ako slabý odvar.

Odhliadnuc od toho, všetci slušní nacionalisti, ako aj národní socialisti, túto vraždu odsúdili. Osobne ani nepoznám nikoho s iným postojom. Na tomto webe sme túto vraždu tiež jasne odsúdili (a dokonca opakovane). Len pár dní po udalosti sme uverejnili príspevok, ktorý sa končil slovami: „Tento odporný čin – vraždu Daniela Tupého – treba odsúdiť. Rodine mladého Daniela môžem len vyjadriť úprimnú sústrasť umocnenú zneužitím celého prípadu. Daniel, odpočívaj v pokoji.“ Taktiež stránka NS Info sa vyjadrila, že útok nemá na svedomí nikto z „jej ľudí“ s tým, že „v Bratislave naša komunita s dlhovlasými metalistami nikdy problémy nemala a nemá“.

Karta sa obracia a dohra na súde

Postupne začínalo vychádzať najavo, že pravda je asi trochu inde, než kde ĽPR a podobní chcú, aby bola. Už aj masmédiá informovali o tom, že „Za vraždou Tupého neonacisti asi neboli“. V ďalších policajných verziách sa už nehovorilo o neonacistoch, ale skôr o osobách z podsvetia, ktorým médiá sem-tam pridali prívlastok „extrémisti“, a tak budili dojem, že sa vlastne potvrdzuje pôvodné podozrenie.

Keď pred vyše rokom polícia označila päticu mužov ako pravdepodobných vrahov Daniela Tupého, boli sme skeptickí. Kolega Černák napísal, že dôkazy, ktoré vyšetrovatelia prezentovali, sú chabé a uviedol, že „osobne nepredpokladá, že by sa daným osobám po takomto čase podarilo niečo dokázať, aj keby boli skutočne vrahmi“.

Pamätník obetiam rasizmu a extrémizmu, Daniel TupýTaktiež poukázal na to, že „polícia svoje vyšetrovanie smerovala jedným smerom a to zjavne nesprávnym. Pod tlakom masmédií a organizácie Ľudia proti rasizmu (...) polícia intenzívne pracovala ,na verzii, že na Daniela a jeho priateľov zaútočila skupina neonacistov‘ (...) Toto ich konanie možno zapríčiní, že vrahovia Daniela Tupého nebudú nikdy odhalení. Samozrejme, chyba je v prvom rade vo verejnosti a v polícii – je ich hlúposť, že sa nechali obalamutiť.“

16. júna 2009 vyniesol Okresný súd Bratislava I oslobodzujúci rozsudok nad všetkými obvinenými. Málokto čakal, že tomu bude ináč, veď aj prokurátorka sama priznala, že sa nepodarilo získať nespochybniteľný dôkaz proti obžalovaným a obhajoba disponovala jedine svedkami, ktorých výpovede boli často absolútne nehodnoverné. Ani prípadné odvolanie by teda nič zmeniť nemalo.

Rozsudok teda značí pomyselnú bodku za celým prípadom. Hoci nie úplne súdno-formálne, môžeme povedať – ako písali aj médiá – že kauza Daniel Tupý je uzavretá, čo do zhromažďovania faktov. Na ťahu sú teraz tí, ktorí roky živili to, čo sa ukázalo ako nepravda. Prejavia aspoň minimum sebareflexie?

Ľudia proti rasizmu sa boja baviť o svojich tvrdeniach

Oslovili sme ĽPR, aký je ich pohľad na súčasný vývoj situácie. Ich vyjadrenie bolo nasledovné: „Ak ste sledovali celý vývoj súdneho procesu isto viete, aká fraška vznikla z celej kauzy. Výsledok si teda ani nezaslúži komentár, no zaujímavý komentár napísal Tom Nicholson, redaktor SME: http://komentare.sme.sk/c/4893279/keby-tupy-bol-vrah.html.“ Opýtali sme sa ĽPR aj, či si stále stoja za tým, že Daniela Tupého zabili neonacisti a ak áno, na základe čoho to tvrdia. Následne však o. z. ĽPR prerušilo s nami komunikáciu a napísali mi: „Prepáčte, ale po zisteni že ste autorom článkov na portáli priezor.com, nemáme chuť odpovedať na ďalšie otázky.“ (Išlo o mailovú komunikáciu, v oboch prípadoch bola doplnená diakritika.)

Nejde len o manipulátorov, ale aj o manipulovaných

Čo dodať na záver? Snáď len zopár slov k etickému rozmeru celého prípadu. Mne osobne sa hnusil hyenizmus a alibizmus, s akým sa nielen ĽPR, ale aj masmédiá, politici (z vtedajšej koalície aj opozície) snažili zviezť na súčasnom trende a predbiehali sa v odsudzovaní „neonacizmu a extrémizmu“ a nahrabať si body popularity u občanov. Dokonca predstavitelia Univerzity Komenského si uzurpovali vyjadrenie za celú „akademickú obec“, ktorej vtláčali do pomyselných úst neprístojné a irelevantné politické vyhlásenia. Celý prípad bol – a je – nechutne spolitizovaný. Na utrpení niektorých iní stavajú svoj úspech. Bohužiaľ, tuposť masy, ako aj súčasný systém demokracie takéto morálne opovrhnutiahodné správanie katalyzuje.

Zábava