21. marca sa Alžbeta Stropková z Cestíc (okres Košice-okolie) s dcérou Valériou vybrala na nákupy do Košíc. Po nákupe tesne predpoludním kráčali k autobusovej zastávke pri nákupnom centre. Vtedy jej jeden z organizovanej skupiny mladých Rómov zozadu schmatol kabelku.

„Všimla som si len, že tam boli viacerí Cigáni. Ten najväčší ma stiahol za kabelku na zem, takže som si vykĺbila rameno a pri páde rozbila koleno. Bola som v šoku,“ povedala 66-ročná dôchodkyňa. V kabelke mala doklady a peňaženku so 120 eurami.

Rómskym delikventom sa podarilo aj s lupom utiecť. Privolaná policajná hliadka a prvá pomoc sa hneď činili. Policajtom sa podarilo páchateľov rýchlo vypátrať – dcéra obete ich identifikovala podľa oblečenia. Pre policajtov neboli títo delikventi ničím novým, ale známymi recidivistami.

Na stanici ich vypočúvali 4 hodiny a popri tom používali neetické praktiky, v rozpore s ľudskou dôstojnosťou. Ombudsman Pavel Kandráč to okomentoval ako „...hrubé porušenie Dohovoru OSN o právach dieťaťa aj právneho poriadku Slovenskej republiky.“

Dávali im príkazy, aby sa navzájom fackali, potom bozkávali a aby policajti zistili, čo všetko ešte ukradli, prikázali im sa vyzliecť donaha. Toto ponižovanie si nahrávali viacerí policajti z daného oddelenia na mobilné telefóny. Príbuzná (teta) jedného z policajtov poslala takéto video do redakcie SME. Novinári sa už postarali o škandál, ktorý tieto dni „otriasa“ Slovenskom.

Do akej úrovne odvolávať?

Ako býva zvykom, masmédiá celú vec nafúkli. Rôzni verejní činitelia a rôzne subjekty sa začali predbiehať v tom, ako počínanie policajtov čo najviac odsúdiť a mnohí požadujú, aby minister vnútra Kaliňák a prezident Policajného zboru Packa odstúpili.

Rezort vnútra celú záležitosť označil za individuálne zlyhanie. Policajti boli odvolaní zo služby a voči iniciátorom ponižovania prebieha trestné stíhanie.

Dvojitý meter ako vždy

„Nech títo mladí delikventi (a zhodou okolností z rómskeho etnika) spáchali čokoľvek, takéto konanie policajtov nepatrí do civilizovanej krajiny,“ tvrdí Erik Potocký, komentátor Pravdy. Či aj lúpežné prepadnutia zo strany detí voči dôchodcom patria „do civilizovanej krajiny“, tým sa jeho komentár nezaoberá.

Redaktori SME spomínajú na predošlé policajné kauzy a uvádzajú jednu napr. aj z novembra 2007: „Policajti zranili novinárku protestujúcu pred Prezidentským palácom proti autokratickému prezidentovi Kazachstanu. Demonštráciu mala povolenú.“

Ján Packa

Na otázku SME, či Packa neuvažuje o odstúpení, odpovedal: „Ak by to boli moji bezprostredne podriadení, tak môžem.“ Prečo sa Packa pri jednom porušovaní ľudských práv z vlastnej iniciatívy vyškiera (14. 3. 2009) a pri druhom (apríl 2009) ho oblieva pot? Zatiaľ čo jedno jeho priame zlo masmédiá odobrujú, to druhé im výrazne vadí.

Redaktori SME sa vôbec nezmieňujú o protiprávnej policajnej brutalite voči vlastným občanom pre ich politické zmýšľanie, hoci sa títo občania nedostali do konfliktu so zákonmi.

Naposledy sa tak stalo 14. marca tohto roku, kedy bez dôvodu bola rozpustená nacionalistická akcia pripomínajúca si vznik slovenskej štátnosti a jeden z rečníkov (Marián Kotleba) bol nasilu odvlečený a obvinený. Išlo o hrubý zásah do politických práv občanov zo strany moci štátu. Všetko pod priamym dohľadom Jána Packu. Ak by mal Packa odstúpiť, tak najmä kvôli tomuto.

Stav Policajného zboru

Ideálny policajt by mal spĺňať vysoké nároky vo fyzickej, psychickej i vedomostnej rovine. Keďže platové ohodnotenie ale tejto náročnosti plne nezodpovedá, Policajný zbor sa musí uspokojiť s ľudskými zdrojmi, ktoré sú ochotné túto prácu vykonávať. Práca policajta je zároveň spojená s inštitucionálnou, teda neprirodzenou formou autority.

Policajná uniforma, policajný odznak, príslušnosť k Policajnému zboru umožňujú obyčajnému človeku, aby rozkazoval iným ľuďom. A práve u ľudí, ktorým chutí moc, ale zároveň si autoritu nedokážu vybudovať prirodzene – neformálnou cestou, je zvýšené riziko, že túto moc budú zneužívať.

Aby sa takíto ľudia nestávali policajtmi, majú zabezpečiť psychotesty, cez ktoré neprejde až 60 % uchádzačov. Je prirodzené, že psychotesty nevylúčia ľudí s prirodzeným citom pre spravodlivosť. A tak sa často stáva, že policajti nevykonávajú len dohľad nad bezpečnosťou a vyšetrovanie trestnej činnosti, ale si uzurpujú aj udeľovanie a výkon trestov, čo spadá pod ministerstvo spravodlivosti. Iba zlomok z toho prenikne na verejnosť a je z toho škandál.

Tieto prípady majú väčšinou tie isté znaky: obeťami zneužitia právomoci verejného činiteľa sú spravidla osoby, u ktorých je zjavné spáchanie aspoň jedného trestného činu a u ktorých je predpoklad, že zaň nebudú dostatočne potrestaní ani prevychovaní. Aktér zneužitia právomoci (policajt) si tak racionalizuje svoje správanie – koná, hoci protiprávne, v záujme spoločenského dobra.

Rómskym elitám chýba sebareflexia

Organizácie ako Rómsky inštitút, Inštitút pre romologický rozvoj, Inštitút rómskej verejnej politiky, Kultúrne združenie Rómov a Rómska iniciatíva Slovenska volajú po prísnom potrestaní policajtov a vyzývajú kompetentných, aby urobili všetko pre to, aby sa takéto veci v budúcnosti neopakovali. Nikto z nich ale nikoho nevyzýva, aby v budúcnosti rómske deti nelúpili.

Zločin a trest

Ak sledujeme masmediálne besnenie ohľadne tohto prípadu, počúvame vyjadrenia rôznych organizácií či politikov, tak tie sa predbiehajú v odsúdení policajného sadistického konania. Skutočnosti, že prvotnou príčinou je rómska kriminalita a recidíva, sa venuje absolútne minimum priestoru.

Systém v rozsiahlej miere postavený na ľudských právach je proti mnohým kriminálnikom bezmocný. Neustále sa opakujúce drobné krádeže nemajú ani charakter trestného činu, deti za lúpežné prepadnutia nie sú trestno-právne zodpovedné. Ak sa aj niečo voči nim koná, takíto kriminálnici idú spravidla do reedukačného zariadenia (polepšovne), kde čakajú na dosiahnutie dospelosti, aby boli následne pustení.

S rozsiahlou aplikáciou ľudských práv v týchto zariadeniach sú ich pracovníci úplne bezmocní a tak tieto zariadenia majú v prevýchove veľmi nízku úspešnosť. Dospelí odchovanci vyjdú von, opäť spáchajú nejaký trestný čin a idú do basy. Tam je opäť minimálny prevýchovný efekt. A takto sa to neustále opakuje.

Kto tým trpí? V prvej fáze trpia obete trestných činov (ak to prežijú) a v druhej fáze trpia všetci ľudia, ktorí vytvárajú hodnoty – z ich práce, a teda z ich daní sú financované pobyty vo väzení.

Ak iba pranierujeme ponižujúce a sadistické správanie policajtov bez toho, aby sme sa snažili naprávať neschopnosť systému predchádzať kriminalite, sme na ceste do pekla.

Zdroje

http://spravy.pravda.sk/opatrenia-v-pripade-ponizovania-su-stale-nedostatocne-tvrdia-romovia-1el-/sk_domace.asp?c=A090409_182810_sk_domace_p12
http://blog.aktualne.centrum.sk/blogy/jakub-filo.php?itemid=484
http://www.sme.sk/c/4385840/obet-lupeze-policajtov-je-mi-velmi-luto.html
http://www.sme.sk/c/4385504/na-packov-odchod-prilis-netlacia.html
http://www.sme.sk/c/4384453/besniacim-policajtom-hrozi-vazenie.html
http://www.sme.sk/c/4383566/policia-mucila-romskych-chlapcov.html
http://nazory.pravda.sk/akych-ludi-skryvaju-uniformy-d2g-/sk-nkom.asp?c=A090408_215557_sk-nkom_p34
http://www.sme.sk/c/4384301/ombudsman-odsudil-policajne-nasilie-na-detoch-ziada-prisne-tresty.html
http://www.sme.sk/c/4384177/romska-iniciativa-slovenska-ocakava-prikladne-potrestanie-policajtov-ktori-mucili-romskych-chlapcov.html

Zábava