Andrej Kiska, toho času prezident Slovenskej republiky, sa spôsobom jemu obvyklým rozhodol vyjadriť k výsledkom miestneho referenda v Gabčíkove, v ktorom 96,67 % zúčastnených obyvateľov obce odmietlo zriadenie tábora pre 500 rakúskych azylantov z Traiskirchenu. Na svojej stránke na sociálnej sieti Facebook uverejnil video, kde sa v zásade povedal (rovnako ako ministerstvo vnútra), že názor občanov treba ignorovať a tábor v obci má byť zriadený tak či onak.

Vo svojom vyhlásení však nepovedal nič iné iba otrepané klišé ako vystrihnuté z politického bulváru typu „Sme“ alebo „Pravda“. Ľudia, ktorí zásadne odmietajú prijímanie „utečencov“ podľa koncepcií EÚ, sú podľa Kisku šíriteľmi obáv, strachu a nenávisti. A dokonca vraj „šírenie strachu a nenávisti je ich program“. Zjednodušene: ak s nami nesúhlasíš, tak si nenávistník. Hotový argumentačný šach-mat, „pán prezident“.

Kiska tiež naznačuje, že výsledok referenda nemožno brať celkom vážne, lebo je iba následkom slabej informovanosti, čo je ďalšia mantra liberálnej tlače. Ak nezastávaš naše postoje, tak si jednoducho slabo informovaný a teda tvoj názor nemôžeme celkom akceptovať. Tu by však možno bolo zaujímavé, keby „pán prezident“ tento prístup rozšíril aj na svoje zvolenie. Bol by zvolený, keby boli všetci ľudia vopred „informovaní“ o tom, ako bude prezidentský úrad vykonávať a pre akú propagandu sa stane hlasnou trúbou?

Prezident sa záverom svojho videa pokúsil svoj pro-imigrantský postoj podložiť aj tvrdením, že ľudia, ktorí sem za posledných 25 rokov prišli, nespôsobili žiadne zvýšenie kriminality a ani iné ohrozenie. Je to demagógia najhrubšieho zrna. Za posledných 25 rokov prišlo na Slovensko neveľa ľudí a o žiadnych utečeneckých vlnách nemôže byť ani reč. Navyše títo cudzinci boli často kultúrne, etnicky či nábožensky príbuznejší ako dnešní „utečenci“. A po tretie, údaje o ich kriminalite nie sú zrejme v takomto vymedzení zozbierané.

Ale ak sa chceme rozprávať o dopadoch imigrácie z tretieho sveta na niektoré krajiny, tak v Európe je veľa omnoho vhodnejších príkladov. Ak pána Kisku zaujíma kriminalita, môže sa informovať o situácii v Nemecku, kde podľa údajov z roku 2013 cudzinci dominujú organizovanej kriminalite. Ak uprednostňuje radšej ostrovné prostredie, môže si naštudovať, že neeurópski imigranti stáli medzi rokmi 1995 až 2011 britskú spoločnosť až 120 miliárd libier. A takýchto údajov z viac multikultúrne „obohatených“ krajín je omnoho viac.

Aj preto je hlasovanie obyvateľov Gabčíkova mimoriadne racionálnym konaním na rozdiel od najnovšieho „prezidentského prejavu“. Okrem toho je stále viac informácií o tom, že život vedľa takýchto „utečeneckých táborov“ nie je med lízať. Len nedávno sa vzbúrili utečenci v tábore v českej Bělej pod Bezdězem a požadovali prepustenie a prevoz do Nemecka (asi aj v Česku je ich život ohrozený, že?). Podobnú vzburu zažil predtým utečenecký tábor v maďarskom Debrecíne.

A situácia je podobne zúfalá po celej Európe. Obyvatelia v blízkosti asi najexponovanejšieho tábora vo francúzskom Calais by vedeli rozprávať. Kultúrne „obohatenie“ mnohých z nich prinútilo odsťahovať sa alebo zabezpečiť svoje nehnuteľnosti pascami. Stres a strach na dennom poriadku, tentokrát však naozajstný strach o zdravie, majetok a životy.

Každému uvažujúcemu človeku musí byť jasné, že utečenecký tábor v domovskej obci znamená zníženie bezpečnosti, kvality života, ceny nehnuteľnosti, pravdepodobné zvýšenie kriminality či pravdepodobnosti nepokojov. Je prirodzené, že toto nikto nechce mať za svojím domom.

Tento postoj prezidenta má v sebe kúsok irónie. Gabčíkovčania, hoci s omnoho menšou účasťou ako pri miestnom referende (1 604 vs. 2 603), v prvom kole ostatných prezidentských volieb odovzdali 22 % hlasov Kiskovi (ako v maďarskej obci tam vyhral Guyla Bárdos s 63 %). V druhom kole to bolo takmer 94 % s účasťou stále menšou oproti referendu (2 356). A dnes ich Kiska v podstate označil za neinformovaných hlupákov. Dúfam, že sa aspoň dnes za svoju voľbu hanbia. Ja sa za Andreja Kisku hanbím, hoci iné som od neho nečakal.

Zábava