Katy Perry hajluje

Speváčka Katy Perry na koncerte s podivným gestom, ilustračný obrázok

Už je to vyše dvoch týždňov, čo médiami prebehla prezentácia výsledkov výskumu ISSP o národnej hrdosti realizovanom Sociologickým ústavom SAV. Predbežné výsledky zistili, že v priebehu 10 rokov sa národná hrdosť na Slovensku veľmi nezmenila. 34 % respondentov bolo veľmi hrdých na to, že sú Slovák/Slovenka a 54,5 % pomerne hrdých. Nie veľmi hrdých bolo 9,5 % a vôbec nie hrdých 2 %. Zaujímavé v tomto kontexte je, že keď si tak vybavíme protislovenské trúby, tak vlastne reprezentujú 2 % obyvateľstva, hoci im naslúchajú, žiaľ, ďaleko väčšie počty.

Ako upozornil M. Bahna, jedna významná zmena tu predsa len je, a to vzdelanostný posun u „veľmi hrdých“. V súčasnosti „veľmi hrdí“ zastávajú vyššie sociálne pozície ako pred 10 rokmi. Je to vývoj potešujúci.

Zaujímavé sú však výsledky, pokiaľ ide o zisťovanie toho, aké vlastnosti by mal podľa respondentov spĺňať „ozajstný Slovák“. Tieto pomery odpovedí a zvlášť v porovnaní spred 10 rokmi sú dôležité, lebo vystavujú určitú vizitku aj našej 10-ročnej práci. Snažíme sa už vyše 10 rokov upozorňovať nielen na úskalia multikulturalizmu, ale aj na to, že „krv nie je voda“ – inými slovami: príslušníka slovenského národa neurobí z človeka skutočnosť, či sa na Slovensku narodil, či vie po slovensky, či má štátne občianstvo SR, či tu prežije väčšinu života, či uznáva politické inštitúcie a zákony SR, ale v prvom rade ide o to, či má slovenských predkov.

Jednotlivé odpovede ilustrujú nasledovné tabuľky.

ISSP Výskum tabuľka

ISSP Výskum tabuľka

Z výsledkov sa zdá, že ľudia reflektujú celkové zlyhanie multikulturalizmu a do určitej miery pritvrdili pri posudzovaní toho, koho by medzi seba prijali.

Ako potešujúce pozitívum však možno hodnotiť posun vo vnímaní národa aj cez pokrvnú nadväznosť medzi predkami a potomkami. Zatiaľ čo pred 10 rokmi až 42,5 % respondentov nepovažovalo za dôležité mať slovenských predkov ako vlastnosť „ozajstného Slováka“ a 27,8 % to za dôležité považovalo, v súčasnosti význam dôležitosti tejto „vlastnosti“ vzrástol na 34,5 %.

Mierny posun v priebehu desaťročia nastal vo vlastnosti „byť kresťanom“ ako vlastnosť „ozajstného Slováka“. Ľudia to považujú za menej dôležité, čo je zrejme logický dôsledok postupnej dereligionizácie našej spoločnosti.

Hádam vo všeobecnosti môžeme urobiť neskromný záver, že naše aktivity majú ako taký význam. Že do určitej miery pôsobíme na slovenskú spoločnosť osvetovo a vytvárame akú takú protiváhu silám, ktoré by nás chceli utopiť v multikulturalistickom bahne. Uvidíme, aký bude stav o ďalších 10 rokov.

Zábava