Karikatúra - armáda USAPolitická strana Most-Híd, jedna z dvoch strán slovenských Maďarov, včera verejnosti prezentovala svoje programové dokumenty s názvom Občianska vízia 2016. Najväčší rozruch vyvolala časť „Zahraničná a bezpečnostná politika“, v ktorej sa volá okrem iného po zdôrazneníamerickej politickej a vojenskej prítomnosti v našej bezprostrednej blízkosti, teda aj na Slovensku.“ Zjednodušene povedané, Most-Híd požaduje prítomnosť amerických vojsk na našom území, zrejme aj so zriadením základne.

Prvé, čo ma pri čítaní tejto správy napadlo, je, že asi najväčší amerikanofil na Slovensku František Šebej, ktorý sa pred časom stal členom Mostu-Híd, si svoju prácu robí dobre. V otázkach zahraničnej a bezpečnostnej politiky si celá strana osvojila jeho názory. Toto je zrejmé aj z ďalších častí spomínaného programového dokumentu. Napriek tomu je to prelomový moment, asi prvýkrát po roku 1989 volá celá parlamentná politická strana otvorene po prítomností cudzích vojsk na slovenskom území.

Je paradoxné, že táto požiadavka prichádza od strany, ktorú volia hlavne príslušníci maďarskej etnickej menšiny (hoci nemôžeme opomenúť jej nemaďarských predstaviteľov teraz či v minulosti). Ak od niekoho totiž Slovensku hrozí nebezpečenstvo v rovine bezpečnostnej politiky, je to práve zo strany Maďarska, v ktorom sú názory spochybňujúce územnú integritu Slovenska viac ako bežné. A to hovorím bez štipky šovinizmu, ktorý považujem za deštruktívny a kontraproduktívny vo vzájomných vzťahoch európskych národov.

Otázka tak zostáva: pred akou hrozbou nás majú americkí vojaci chrániť? Alebo inak, pred akou hrozbou chráni Nemecko tam prítomných 38 826 príslušníkov americkej armády? Alebo Taliansko 11 317, Veľkú Britániu 9 231, Španielsko 2 177 alebo Belgicko 1 211? Dnes je v Európe osem krajín, v ktorých je dlhodobo prítomných oficiálne viac ako 100 príslušníkov vojsk USA. Má byť Slovensko deviatou z nich?

Most-Híd neuvádza, pred akou konkrétnou hrozbou nás majú chrániť americkí roznášači slobody, demokracie a ľudských práv po celom svete. Je však očividné, že celá táto politika má byť namierená proti Rusku, ktoré sa podľa Mostu stalo „strategickým konkurentom, či priamo protivníkom.“ Preto Most-Híd podporuje aj rozšírenie členstva NATO pre Ukrajinu, Gruzínsko, Čiernu Horu a ostatné krajiny Balkánu. Zrejme aj pre Srbsko, ktoré si slobodu a demokraciu bômb americkej proveniencie vyskúšalo na vlastnej koži.

Toto nie je politika v záujme Slovenska, ani v záujme etnických Maďarov žijúcich na Slovensku. Toto je coming out neoficiálnych hovorcov (či agentov?) ministerstva zahraničných vecí USA na Slovensku. Žiaľ, Most-Híd nie je sám, ako prvý však otvorene odkryl karty. Ešte jednoznačnejšie ako „prezident Slovenskej republiky“ Andrej Kiska.

Komické je, že to bol práve Jozef Tiso, prezident prvej Slovenskej republiky, ktorého prv marxistickí historici odsudzovali a kritizovali za uzavretie Ochrannej zmluvy s Nemeckom (ignorujúc, že nemal iného východiska), hoci od roku 1968 až do jeho zániku bolo socialistické ČSSR otvorene okupované sovietskou armádou. Ich štafetu po roku 1989 prebrali prerodení liberálno demokratickí historici a publicisti, hoci práve v týchto časoch „najlepší synovia a dcéry liberálnej demokracie“ na Slovensku dobrovoľne volajú po prítomnosti cudzích vojsk na našom údajne suverénnom území. Prv vojsk NATO (Kiska), teraz už otvorene vojsk amerických (Most-Híd).

Je len na nás, či táto akcia vyvolá adekvátnu reakciu. Dúfajme, že najmä naši maďarskí spoluobčania dajú Mostu najavo, že ich záujmy, prípadne záujmy celej strednej Európy, sú nezlučiteľné so záujmami Spojených štátov amerických. Ďalšia maska skĺzla, berieme na vedomie.

Zábava