farár Emil FlorišV posledných dňoch „otriasa“ Slovenskom ďalšia „kauza“, do ktorej je zapletený rímskokatolícky kňaz. Tentokrát ide o farára z Čadce Dr. Emila Floriša, ktorý sa v nedeľu 24. augusta tohto roku na slávnostnej omši pred mestským kultúrnym domom v kázni dotkol aj citlivých otázok okolo holokaustu. Po približne desiatich dňoch sa informácia o tejto kázni dostala do médií a oheň mediálnej hystérie je opäť raz na streche slovenskej spoločnosti.

O celom prípade „kupodivu“ ako prvá informovala česká internetová stránka E15 dňa 4. septembra, teda 11 dní, odkedy odznela predmetná kázeň. Zrejme sa o nej dozvedeli z videozáznamu celej sv. omše, ktorý bol v prvý septembrový deň zverejnený na portáli youtube. Interpretáciu celej veci českého novinára Daniela Nováka neskôr prebrali aj slovenské médiá. Denník SME a niektoré ďalšie informačné kanály sa ku „kauze“ kázeň vrátili aj vo svojich včerajších a predvčerajších vydaniach v súvislosti so včerajším „dňom obetí holokaustu a rasového násilia“.

Novinárske manipulácie a čo naozaj povedal farár Floriš

Účelovosť celej „kauzy“ je zrejmá na prvý pohľad. Danú kázeň si vypočuli stovky ľudí a nikto nemal potrebu sťažovať si na „nevhodný obsah“. Masmédiá však zrejme zacítili možnosť, ako si opäť kopnúť do Katolíckej cirkvi, a tak s nevídanou usilovnosťou rozoberajú takmer tri týždne starú udalosť.

Vecné manipulácie, ktorých sa tzv. žurnalisti v tomto prípade dopúšťajú, sú však omnoho horšie. V prvom rade nezmyselne označujú predmetnú kázeň za „nenávistné názory predstaviteľa cirkvi“ bez toho, že by konkrétne uviedli, akú nenávisť a proti komu farár z Čadce prejavil. Korunu celej manipulačnej kampani nasadilo účelovo zostrihané video denníka SME, v ktorom sú reprodukované časti kázne vytrhnuté z kontextu. Autorkou tejto manipulácie je mladá novinárka Katarína Jánošíková (chce si snáď na tejto „kauze“ urobiť kariéru?).

Novinári, tu konkrétne ďalší redaktor SME Rudolf Sivý (inak absolvent politológie na „univerzite“ v Trenčíne), lživo tvrdia, že farár Floriš „tvrdil, že za deportácie do koncentračných táborov si Židia mohli sami“. Kto počul celú kázeň, tak musí vedieť, že to nie je pravda. Farár Floriš povedal, že deportácie Židov do koncentračných táborov prebiehali preto, lebo voči nim v spoločnosti panovala nenávisť a „oni si tú nenávisť urobili mnohokrát sami“. Farár teda iba konštatuje skutočnosť, že v minulosti na Slovensku existovala protižidovská nenávisť a tá nebola spôsobená iba slovenskými ľuďmi, ale mnohokrát aj Židmi. Viac k tomu uvádzam nižšie.

Ďalej sa farárovi Florišovi absurdne vytýka, že povedal, že Rómovia „zneužívajú dobrých ľudí a systém“ a v budúcnosti ich preto môže čakať podobný osud ako Židov počas vojny. Opäť konštatácia faktu, čo sa týka zneužívania sociálneho systému a ľudskej dobroty. To snáď nikto nebude popierať. Na pochopenie celej tejto časti si však treba vypočuť omnoho širší segment z kázne, kde kňaz varuje pred nárastom sebeckosti a úbytkom dobrých ľudí v dnešnej spoločnosti, kedy prevažná väčšina sebeckých ľudí v budúcnosti môže znamenať hrozbu, že spoločnosť sa bude chcieť s Rómami „vysporiadať“ nehumánnymi prostriedkami. Vzhľadom na to, že Jánošikovou zostrihané video neobsahuje tento kontext, denník SME sa dopustil zámernej manipulácie.

Ďalšie „závadné“ časti kázne sú farárove tvrdenia, že miestni príslušníci Hlinkovej gardy sa chovali k miestnym Židom veľmi mierne a že Židia v centre Čadce vlastnili všetky alebo väčšinu krčiem, hotelov a obchodov, pritom sa však správali tvrdo, nesociálne a chamtivo, čoho následkom boli niektorí miestni obyvatelia ožobráčení. Preto vraj niektorí obyvatelia mesta prejavili určitú radosť s tým, že Židia mesto opustia, aj keď nesúhlasili s formou – deportáciami.

Pri oboch tvrdeniach sa farár Floriš odvolával na dobové archívne záznamy a zápisky. Bývalý hovorca ÚZŽNO Jaroslav Franek (prečo bol oslovený práve on? nie je to žiaden historik), ktorého si redaktorka SME Jánošíková zavolala na pomoc, označil tieto údaje za „predsudky a stereotypy, ktoré pochádzajú z hlbokého stredoveku.“ Franekova reakcia je očividne iracionálnym prejavom, lebo farár Floriš nehovoril svoje názory, ale iba reprodukoval znenie miestnych historických prameňov, čo robil v celej kázni tiež v úplne iných súvislostiach.

Farár Floriš sa v kázni zmienil aj o tom, že Jozef Tiso nevedel v dobe deportácií o tom, že Židia sú v koncentračných táboroch vraždení. Na margo tohto tvrdenia sa Franek vyjadril nasledovne: „argument, že Tiso nevedel o vraždení tejto komunity nacistami, považujem za nezmyselný“. Nechápem, čo je na tom nezmyselné. Rovnako sa predsa vyjadril aj židovský historik Ivan Kamenec.

K vzťahu medzi Slovákmi a Židmi

Z dôvodu, že táto „kauza“ súvisí so slovensko-židovskými vzťahmi, považujem za nutné zacitovať troch česko-slovenských politikov, ktorých sotva môžeme označiť za antisemitov. Ich slová dokazujú, že je hrubou historickou manipuláciou tvrdiť, že slovenskí ľudia boli vždy tí zlí, ktorí robili vždy dobrým Židom neustále naprieky. Zdá sa, že tento obraz dejín sa dnešní presstitúti snažia presadiť zubami-nechtami. Pravda je však iná.

Slovenský čechoslovakisticky orientovaný politik Vavro Šrobár diskutoval počas svojich pražských štúdií medicíny o postoji k Židom s neskorším prvým prezidentom ČSR Tomášom G. Masarykom, jeho názor reprodukuje nasledovne:

Masaryk nebol zásadným antisemitom. Vyčítal Židom, že sa nevedia v kresťanskom svete oslobodiť od zákona Talmudu a geta. Izolujú sa od všetkých ujarmených národov a držia podľa náboženského príkazu s vládnúcimi národmi. U nás to znamená, že ponemčujú a maďarizujú. Majú mnoho vynikajúcich pracovníkov. Sú skoro najlepšími novinármi ako málokto z našich ľudí. Židia z geta sú nám cudzí svojou vierou, svojimi náhľadmi, filozofiou i sociológiou: izolujú sa tak, že im nerozumieme a že sa ich obávame a nemáme ich radi. (…) Uznával, že boj proti židovskej pažravosti, úžere, materializmu, proti ich spojenectvu s našimi nepriateľmi je oprávnený najmä na Morave a na Slovensku, kde sa na dedinách stali pohromou naivného a dôverčivého ľudu. Tu by sa im mali odňať privilégiá krčmárskej živnosti, alebo by sa mal vyniesť zákon, ktorý by chránil ľud proti pokušeniu alkoholu a židovskej úžere.

Zdroj: V. Šrobár, Z môjho života, s. 245 - 246. Podľa: M.S. Ďurica, Jozef Tiso a Židia, s. 67.

Sám Vavro Šrobár sa o svojich opatreniach z roku 1918, keď bol ministrom s plnou mocou pre správu Slovenska, vyjadril takto:

10. decembra 1918 zasadil som sa o vynesenie splnomocňovacieho zákona, podľa ktorého sa zakazuje výčap liehovín na Slovensku. Zmysel tohto zákona je tento: všetky licencie krčmárske a trafikantské boli do prevratu na Slovensku v rukách Židov. (…) Oslobodiť slovenský národ od tejto úžerníckej triedy, bolo mojou prvou a hlavnou povinnosťou. Pomery boli také v jednotlivých župách, že ku príkladu v Trenčianskej mali Židia 97 % všetkých licencií vo svojich rukách. Dnes je pravý opak: 97 % majú kresťania a 3 % Židia. (…) Keď chodili židovské deputácie ku mne o ponosu, že sú pripravené úradmi o existenciu, stá a stá rodín židovských, povedal som im toto: Židovstva na Slovensku je len 3,5 % z celého obyvateľstva. A licencií a trafík máte vyše 80 %. To je krivda na Slovenskom ľude, páchaná maďarským režimom. To musí prestať a prestane.

Zdroj: F. Bielik, Slovenské vysťahovalectvo Dokumenty IV., s. 139-141. Podľa: M.S. Ďurica, Jozef Tiso a Židia, s. 68.

Slovenský národohospodár Peter Zaťko, ktorý sa zapojil do „SNP“, si na otázku, prečo „sa slovenský ľud nevzoprel proti tak tvrdému pokračovaniu proti Židom“, odpovedal nasledovne:

Myslím, že hlavnou príčinou bola skutočnosť, že Židia za Maďarska bohatli na práci slovenského ľudu a (až na ojedinelé výnimky) vystupovali ako maďarizátori. Nielenže nezrástli so slovenským ľudom, ale sa k nemu ani nikdy nesnažili priblížiť. Či v mestách, či na dedinách, hoci tam často žila iba jedna rodina, skoro všade sa oddeľovali, tvorili akúsi osobitnú kasu, povznesenú nad Slovákov. (…) Vidieť, že po dlhé roky sa Židia ako celok na Slovensku považovali za problém, za cudzí element, ktorý tiahne k susedom, vtedy nepriateľom, a zdalo sa, že budú šťastní, keď sa k nim skoro prinavrátia. A naozaj, s radosťou vítali Maďarov, keď obsadzovali južné kraje Slovenska.

Zdroj: Národohospodár Peter Zaťko spomína, s. 91-92

Proti novinárskemu osočovaniu

Objektívny pohľad na celý prípad dokazuje, že novinári sa dopustili ďalšieho prízemného a lživého útoku na Katolícku cirkev v súvislosti s holokaustom. Ich agresívnosť zjavne nepozná hraníc, ako preukazuje video denníka SME, v ktorom tlačia na bratislavského arcibiskupa, aby bol farár Floriš potrestaný, hoci ide o inú, žilinskú diecézu (autorkou je opäť Katarína Jánošíková). Naopak, nevidím dôvod na potrestanie farára z Čadce za jeho kázeň, potrestaní by skôr mali byť novinári za ich odporné manipulácie a početné dezinformačné kampane. Nech platí: „každému podľa jeho skutkov“ (Rim 2, 6).

Zábava