Náš kraj 2/2014Slovenské médiá s pobúrením informujú o tom, že Náš kraj – spravodajský mesačník Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorého predsedom je Marian Kotleba, má kontroverzný obsah. Nachádzajú sa v ňom totiž pochvalné zmienky o Slovenskom štáte z roku 1939 a kritika nášho členstva v Európskej únii. Nie je žiadne tajomstvo, že niečo také vyvolá priam okamžitú reakciu zo strany politicko-mediálnej moci. Inak tomu nebolo ani v tomto prípade.

Mesačník Náš kraj a údajná propagácia Mariana Kotlebu

Časopis Náš kraj vychádza už ôsmy rok vo vysokom náklade 240-tisíc výtlačkov a slúži ako informačné spojivo medzi úradom bystrického VÚC a obyvateľmi kraja. Je preto podivné, že novinári sa sťažujú na údajne „príliš veľa Kotlebu“ v čísle 2/2014. Akoby zabudli, že ide o predsedu a najvyššieho reprezentanta samosprávneho kraja, o ktorého činnosti má regionálny spravodaj informovať.

Iné to nebolo ani v minulosti. Ak sa pozrieme na prvé vydanie Nášho kraja (01/2011), ktoré je v internetovom archíve, zistíme, že vtedajší predseda VÚC Maňka sa tam spomína 15-krát a je zachytený na troch fotografiách. V ďalších číslach je to podobné: o aktivitách župana Maňku sa informovalo s neutrálnym až pozitívnym nádychom. Prečo teda poburuje, že Marian Kotleba odovzdal cenu úspešnej fitneske Eve Martinkovej, ale nepoburuje, že Vladimír Maňka dal cenu Kvet kultúry 2011 desiatim protagonistom kultúry a umenia v roku 2011 (06/2011)?

Prečo sa o Maňkovi v médiách nepísalo, že si buduje kult osobnosti, keď venoval ceny do súťaže o najlepšie fotografie siedmich divov banskobystrického kraja, alebo keď „sa rozhodol obdarovať prvých tisíc darcov krvi, ktorí reagovali na jeho výzvu v našom mesačníku“ (11/2011)? Prečo si však podľa novinárov Kotleba buduje kult osobnosti, keď obdaruje mladú rodinu, ktorej sa narodili trojičky?

Prečo je zrazu zlé, že v časopise Náš kraj je rozhovor s novým županom Marianom Kotlebom a nikto nekritizoval fakt, že v čísle 12/2013 je rozhovor s odchádzajúcim županom Maňkom? Prečo vtedy novinári nevypisovali o zneužívaní krajského spravodaja? Kde boli vtedy „aktivisti“ z tretieho sektoru? Trápna účelovosť a pokrytecké argumenty novinárov sú zrejmé po letmom prehľade predchádzajúcich čísel Nášho kraja.

Spôsob informovania o činnosti predsedu VÚC sa totiž zásadne nezmenil, iste, čiastočne pateticky vyznievajú reči o „oslobodzovaní“ úradu od vlajky EÚ, za ten mediálny humbuk to však určite nestojí. Jednoducho je faktom, že čo nevadilo u Maňku, zrazu vadí u Kotlebu. Média spolu s politicko-treťosektorovými štruktúrami sa ho už od začiatku jeho mandátu snažia všemožne pošpiniť, zdiskreditovať a zbaviť popularity. Nech je totiž Kotleba, aký je, faktom je, že v mediálno-mocenskom establišmente vyvoláva strach.

Je dovolené mať pozitívny názor na Slovenský štát?

Okrem údajnej propagácie Kotlebu, vyčítajú politici a novinári Nášmu kraju pozitívne hodnotenie Slovenského štátu z roku 1939 a pripomínanie si 14. marca. Symbolicky k 75. výročiu vzniku modernej slovenskej štátnosti dal Kotleba odstrániť vlajku EÚ z úradu samosprávneho kraja. V Našom kraji potom vyšiel článok „Prvá Slovenská republika bola úspešná“, v ktorom sa uvádzajú pozitíva prvého Slovenského štátu a jeho politiky. Stručný výpočet údajov dopĺňa aj svedectvo 94-ročnej pamätníčky Vilmy Makytovej. Reakcia systémových síl na tento článok je priam neuveriteľná.

Vo veci totižto začala konať prokuratúra, ktorá má podozrenie, že publikovaním tohto článku sa mal spáchať trestný čin!!! Áno, čítate dobre, v roku 2014 môžete byť v údajne demokratickom Slovensku a demokratickej EÚ trestne stíhaní za článok v novinách. Denník Pravda oslovil akúsi „odborníčku na trestné právo“ Luciu Kurilovskú, ktorú si nedávno minister vnútra Kaliňák vybral za budúcu rektorku Akadémie Policajného zboru v Bratislave. Podľa nej možno článok o pozitívach Slovenského štátu hodnotiť ako „popieranie a schvaľovanie holokaustu a zločinov politických režimov“.

O Židoch, holokauste, deportáciách, arizáciách či niečom podobnom sa však v onom čísle Nášho kraja vôbec nehovorí. Článok je krátkym textom, ktorý má zrejme vyvážiť dnešné monolitne negativistické spravodajstvo, ktoré Slovenský štát vykresľuje iba v čiernych farbách, nie je to komplexná dejinná analýza. Keď však v článku Pravdy ďalej čítame, že „odborníčka“ Kurilovská splieta čosi o klerofašizme, výmysle marxistických historikov, ktorý dnes historici vôbec nepoužívajú, je zrejmé, že odborníčka je asi mentálne stále zaseknutá v našej červenej minulosti, keď iný názor často znamenal trestnú perzekúciu.

Riaditeľ Múzea SNP Mičev zase tvrdí niečo o nezlučiteľnosti s „demokratickou doktrínou Slovenskej republiky“ alebo dokonca aj o prvkoch rasovej neznášanlivosti či nacizme. Samozrejme, nič konkrétne neuvádza. Naopak, prejavom demokracie by mala byť možnosť slobodne hlásať názory na rôzne historické udalosti, deje a osobnosti. Ak sa niečo pánovi Mičevovi nepáči, nech argumentuje, dokladuje a dokazuje, lebo takýmto smiešnym osočovaním iba znevažuje inštitúciu, ktorú by mal reprezentovať.

Novinári z Pravdy však dokonca zašli tak ďaleko, že sa informovali na ministerstve kultúry, či by ministerstvo náhodou nevedelo mesačník Náš kraj „zastaviť jeho vymazaním zo zoznamu periodickej tlače“. Dobre čítate, presstitútkam sa totality zachcelo. Hovorca ministerstva ich s poľutovaním musel sklamať, že ministerstvo kultúry zo zákona nemôže zasahovať do obsahu periodickej tlače. Áno, zatiaľ štát nemôže pre chudákov novinárov umlčať tlač ich ideových oponentov. Možno Európska únia alebo poslanci SMERu?

Podivná koalícia proti Kotlebovi

Kotleba je ako Nokia, spája ľudí. Akoby bolo inak možné, že zrazu proti banskobystrickému županovi stojí tak rôznorodá fronta, v ktorej vidíme novinárov, politikov inak preklínaného SMERu, ktorý je v BB-kraji v koalícii s KDH, a treťotriednych aktivistov tretieho sektoru?

V článku Daniela Vraždu zo SME sa oslavne píše o smeráckych župných poslancoch Jaroslavovi Demianovi a Radoslavovi Vazanovi, ktorí na Kotlebu útočili na poslednom zasadnutí krajského zastupiteľstva. Nie je to však dávno, čo sa zistilo, že Radoslav Vazan mal protižidovské vyjadrenia na sociálnej sieti.

Včerajší antisemita, dnešný antifašista, ktorého uráža „ospevovanie fašistického Slovenského štátu“. Druhý protikotlebovský bohatier Jaroslav Demian je župným poslancom, poslancom NR SR a aj primátorom Brezna, jeho poslaneckým asistentom je Matúš Račák, syn ďalšieho zo stranícko-podnikateľských kádrov SMERu. Ale proti Kotlebovi je každý dobrý.

Koalíciu proti Kotlebovi dopĺňa pestrá paleta „občianskych aktivistov“ od Transparency International Slovensko, ktorá vyzvala samosprávny kraj na zastavenie publikovania časopisu Náš Kraj, až po akéhosi Rada Slobodu z Amnesty International s nadštandardným priestorom v médiách.

Nakoniec však budú môcť novinári, právnici, politici a aktivisti predsa len dobre spávať, smerácki župní kolesíkovia schválili nový rozpočet, v ktorom po ôsmych rokoch nebudú vyhradené peniaze pre informovanie občanov formou mesačníka Náš kraj. Obyvateľov tak konečne nebude ohrozovať pluralita názorov na politické a spoločenské otázky v tlačených médiách a budú odkázaní na nepochybne nezávislé, objektívne a pluralitné masmediálne spravodajstvo.

O čom to celé svedčí? Kotleba je pre systém aj naďalej asi najväčším politickým ohrozením. V snahe o jeho odstavenie sa prelínajú záujmy všetkých parlamentných politických strán, všetkých masmédií a aj aktivistov tretieho sektora. Platí teda to, že Kotleba rozhodne nie je dokonalý, ukazuje sa však, že v boji proti systému je zatiaľ jedinou účinnou alternatívou.

Zábava