Róbert FicoPo uplynulej noci sú známe výsledky druhého kola prezidentských kortešačiek 2014. Po ďalších dvoch týždňoch budeme konečne načas ušetrení bezobsažnej a nudnej kampane, s ktorou sme sa chtiac-nechtiac museli stretávať na každom kroku. Kandidát Andrej Kiska suverénne porazil premiéra Roberta Fica s takmer 20-percentným rozdielom. Účasť síce oproti prvému kolu narástla a jemne sa prešvihla aj cez 50 %, ak rátame aj neplatné hlasy, oproti situácii spred piatich rokov však ide o pokles záujmu občanov o voľby. Takže, Fico bol porazený a čo ďalej?

Som vyhraneným odporcom socializmu a ďalších materialistických ideológií a z toho dôvodu ma automaticky teší prehra akéhokoľvek ich zástancu. Inak to nie je ani pri exkomunistickom kariéristovi a prominentovi socdemáckej internacionály Ficovi, ktorého navyše podporili „červené zrúdy“ ako francúzsky pseudoprezident Francois Hollande a eurozväzácky nedouk Martin Schulz.

Lenže v tomto prípade to asi netreba s radosťou preháňať. Uvážme, že víťazom je podivné „čudo“ Andrej Kiska, o ktorého názoroch sme sa toho zatiaľ veľa nedozvedeli, aj keď vyslal signály, že sa nemusíme obávať, že by ohrozil našu servilnosť voči EÚ či NATO.

Kto videl, že medzi jeho podporovateľmi a možno aj budúcimi poradcami sa objavovali politické mŕtvoly a „pregrcávači“ ako Daniel Lipšic, Iveta Radičová, Miroslav Beblavý a podobne, vie, že nie je dôvod na radosť. Nehovoriac o tom, ako zúrivo podporovali Kisku masmédia, ďalší zlý signál. Ako som písal po prvom kole, bol to súboj dvoch nevoliteľných kandidátov a žiaden výsledok nebude pre Slovensko dobrý.

Fico prehral, lebo nedokázal presvedčiť ani všetkých voličov SMERu (z roku 2012), aby ho volili. Jeho protivníci sa však dokázali spoločne zmobilizovať pod práporom „Anti-Fico“, nie pod práporom „Andrej Kiska“. Tým pádom sa Kiskov mandát „od ľudu“ najviac podobá na mandát Ivana Gašparoviča z roku 2004, kedy ten vyhral iba ako „Anti-Mečiar“. Dokonca aj vtedajší percentuálny výsledok sa veľmi podobá dnešnému. Poverenie Andreja Kisku od voličov je tak väčšinovo negatívne, nie pozitívne.

Navyše, keď skalní prívrženci Kisku čoskoro uvidia, že z postu prezidenta nebude vedieť vyriešiť ani problémy v zdravotníctve, ani nezamestnanosť, ani nič iné, čo nasľuboval, jeho popularita pôjde postupne dole. Prirodzene, zmierniť to môžu masmédiá, dokiaľ im bude Kiska vyhovovať, čo pri jeho miernych sklonoch k populizmu, nemusí trvať dlho. Nechajme sa však prekvapiť.

Prezidentské voľby teda nepriniesli prekvapivý výsledok, vyhral kandidát, od ktorého nemožno čakať nič pozitívne, mentálne a programovo je totiž súčasťou mediálno-mocenského establišmentu. Dúfajme, že nadchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu prinesú priaznivejšie výsledky v celoeurópskom meradle.

Zábava