Marian Kotleba

Najprv vás ignorujú, potom sa vám smejú, potom s vami bojujú a nakoniec vyhráte. Viete, na koho sa momentálne hodí tento Gándhího výrok? No predsa na Mariana Kotlebu, len s tou obmenou, že jemu sa najprv smiali, až potom ho ignorovali a teraz s ním bojujú. A bojujú všetci – od novinárov cez politikov až po samozvaných odborníkov na všetko nepodstatné na tomto svete.

Človek sa nestačí diviť, s akou silou vyštartovali novinári proti dlhodobo ignorovanému Marianovi Kotlebovi. Mediálna blokáda pritom začala po udalostiach v Šarišských Michaľanoch, keď si novinári uvedomili, že si Marian Kotleba a jeho Ľudová strana – Naše Slovensko získava priazeň ľudí. Po prvom kole volieb do VÚC sa však všetko zmenilo. Zrejme si „mienkotvorní“ povedali, že ignorancia nestačí a je potrebné pristúpiť k prevýchove obyvateľstva. Urobme si teda prierez toho, čo všetko sa o Marianovi Kotlebovi za pomerne veľmi krátky čas po prvom kole volieb napísalo.

V prvom rade ho všetci svorne nazývajú extrémistom alebo pravicovým extrémistom. Otázne je, do akej miery je takéto označenie právne schodné, keďže naše zákony už poznajú trestné činy extrémizmu. Extrémista je preto niekto, kto bol odsúdený za niektorý z trestných činov extrémizmu. Marian Kotleba však nebol nikdy za extrémizmus odsúdený, dôsledkom čoho stojí toto označenie na vode. Je to podobné, ako keby ste o niekom tvrdili, že je vrah, no pritom žiadnu vraždu nespáchal. Takéto označenie by bolo zrejme právne napadnuteľné.

Okrem toho, že o ňom médiá hovoria ako o extrémistovi, zvyknú na jeho očiernenie prízvukovať, že bol niekoľkokrát zatknutý a obvinený z rôznych trestných činov. Bol, avšak vždy iba na politickú objednávku, pričom súdy ho uznali vždy nevinným. Rovnako sa možno pýtať, aké emócie sa snažia novinári vyvolať tvrdeniami, že nosil kedysi pri sebe (legálne držanú) zbraň. Vy by ste ju nenosili, keby vás a vašu rodinu niekto z politických dôvodov napadol železnými tyčami? Presne to sa totiž dávnejšie stalo Marianovi Kotlebovi a v súčasnosti sa deje mnohým sympatizantom Ľudovej strany – Naše Slovensko. Skutočné násilie v uliciach, o ktorom sa vôbec nehovorí, majú na svedomí anarchisti. Posledným dôkazom toho je podpálené auto kapely Ondreja Ďuricu.

Ďalším obľúbeným prvkom slovenských novinárov, alebo lepšie povedané novinárov na Slovensku, je kriesenie nacizmu. Samozrejme, že to isté robia aj politológovia a politici. Kotleba v župe je pre nich pomaly to isté ako Hitler v Reichstagu. Je mi pritom divné, že nikto z nich doposiaľ neodhalil žiadne prepojenie medzi voľbou Kotlebu a tým, že v Banskobystrickom kraji bolo kedysi veľa Nemcov. Mnohí z nich sa síce poslovenčili, ale možno v nich Kotleba zapol voľačo nemecké...

Odhliadnuc od tejto možnosti sa „vina“ za Kotlebov úspech pripisuje tomu, že na Slovensku sú nacionalizmus, xenofóbia a iné cudzie a škaredé slová u ľudí zakorenené. Mládež, ktorá ho volila, je samozrejme nevzdelaná a tí, ktorí to vzdelanie aj majú, sú jednoducho „sedláci“ z dedín, ktorí o pokrokovom svete a demokracii nemajú ani páru. Demokracia je totiž prípustná iba vtedy, ak si ľudia volia tie „správne“ názory. Ak nevolia „správne“ názory, tak by mali sedieť vo väzení alebo dolovať urán.

Demokraciu zachránia jedine ľudia ako Dezider L., nezamestnaný osadník, ktorý za horalku a na pokyn vajdu urobí vždy to správne rozhodnutie. Len tých vajdov treba ešte vyškoliť, aby nezabudli na meno toho správneho kandidáta.

Aj z vyššie uvedeného dôvodu sa rozhodli „strážne psy demokracie“ (tak sa vraj hovorí novinárom a médiám) v Hospodárskych novinách, Pravde a portáli aktualne.sk neposkytnúť priestor Marianovi Kotlebovi. Nemať správny názor nesie totiž so sebou následky, a to nielen v štáte nacistov alebo komunistov, ale ako vidíme, aj v štáte demokratov, kde jednoducho „spravodajské hodnoty a novinárska etika“ nepustia, aby si tu niekto ako Kotleba mohol hovoriť svoje názory. Avšak to, že dané médiá neposkytnú priestor Kotlebovi, ešte neznamená, že nemôžu o ňom a proti nemu písať. To len on nemá možnosť sa u nich obhajovať.

Zo všetkých médií idú proti Kotlebovi asi najusilovnejšie Hospodárske noviny. Tie boli schopné napadnúť aj to, že Marian Kotleba na svojej stránke poprosil svojich podporovateľov a voličov, aby prispeli na predvolebnú kampaň do druhého kola volieb. Hospodári chceli byť zároveň vtipní a poprosili svojich čitateľov, aby im na FB napísali, čo by dali Kotlebovi oni. Lenže čitatelia Hospodárskych novín sa rozhodli inak. Namiesto predpokladaného zosmiešnenia Kotlebu sa pustili do HN. Tu sú len niektoré príspevky už bývalých čitateľov HN:

„Totálna antikampaň. HN u mňa klesli až na dlažbu.“
„A ja vám oznamujem, že na protest proti takému hovnu, ako sú Hosp. noviny, ho voliť budem a vaše periodikum si prestávam kupovať.“
„Hospodárske noviny – ďalšia zberba na novinársky cintorín. Týmto mu ale len pomáhate a bodaj by to nakoniec vyhral.“
„HN sú odteraz pre mňa ODPAD, tak isto ako Nový čas.“
„Unlike pre HN, všetci sa z toho idete posrať, lebo má šancu vyhrať? Nech vyhrá a aspoň trochu urobí prievan medzi prehnitými politikmi.“

Ako sa zdá, médiá tentokrát prestrelili viac, než kedykoľvek predtým. Ak bolo ich cieľom prevychovať ľudí a burcovať proti Kotlebovi, dosiahli úplný opak. Uvedené komentáre, ako aj komentáre na ďalších portáloch svedčia o tom, že ľudia nie sú až takí dementní sedláci a médiá nie sú až také mienkotvorné, ako si myslia. Označiť niekoho za extrémistu, nacistu alebo fašistu v dnešnej dobe už nič neznamená, aj keď to napíše to „najmienkotvornejšie“ médium.

Kotleba nie je pre voličov príťažlivý iba preto, že pomenúva veci pravým menom. Sympatický je aj tým, že napriek všetkým problémom, ktorým čelil vďaka vláde a polícii, ide naďalej svojou cestou, a to bez toho, aby ho zabezpečovala nejaká finančná skupina. To je niečo, čím sa „štandardné“ strany pochváliť nemôžu.

Ak ste teda voliť neboli alebo si neviete vybrať, teraz sa vám naskytá možnosť kopnúť si do všetkých, ktorí si myslia, že majú patent na rozum a demokraciu. Kotleba bude síce ako župan osamotený a pravdepodobne mu všetky ostatné politické strany urobia zo života peklo, vďaka čomu mu zrejme prejde len veľmi málo zmien, ale za tie skysnuté tváre politikov „štandardných“ strán a rôznych písalkov to rozhodne stojí.

Zábava