Michal Hvorecký

Bratislavskému spisovateľovi Michalovi Hvoreckému sa nepozdáva, že na organizácii zhromaždenia „Spoločne za slušný a bezpečný život na Slovensku! Spoločne proti skorumpovaným politikom a asociálom!“, ktoré sa má konať 13. októbra v Bratislave, sa podieľa aj Oskar Dobrovodský, ktorý pred niekoľkými týždňami vzdal svoj štvorročný boj za slušné a dôstojné bývanie na Družstevnej ulici v Malackách. 3. októbra zverejnil svoj list adresovaný O. Dobrovodskému na svojej stránke, o dva dni tento list prebral aj denník SME.

Michal Hvorecký je známy svetoobčan a liberál, ktorý, ako už poznáme, neznesie ani náznak generalizácie správania menšin. Pri slovenskom národe však tento problém nemá. Raz napísal, že „sme majstri v snívaní o tom, ako nepracovať a veľa zarábať“. Vraj neradi „berieme zodpovednosť do vlastných rúk, radšej čakáme, kým príde pomoc až k nám“. (Pasiersky list, Bratislava, 2008, s. 127) Ironicky pôsobí, že práve Oskar Dobrovodský je aktívny občan, ktorý aktívne háji svoje práva, Hvoreckému by mal teda imponovať, nuž, zjavne nie je zlato všetko, čo sa blyští.

Humorne pôsobí úvod Hvoreckého listu, v ktorom opisuje svoje len nedávne oboznámenie sa s vecou a následný šok z poznania situácie v Malackách. Pre spisovateľa žijúceho v slonovinovej veži musí byť precitnutie do tejto slovenskej reality naozaj veľkým šokom. Nezabudol sa však pochváliť, že už navštívil knižnicu v Malackách.

Čitateľa môže prekvapiť drzosť, s akou Hvorecký formuluje niektoré časti svojho listu. Dobrovodský sa vraj stal „celebritou“ a zrejme si neuvedomuje, „čo všetko to prináša“. Rozhorčený spisovateľ nechápe a je zarazený niektorými krokmi, ktoré Dobrovodský podnikol. Okrem spoluorganizátorstva zmieneného zhromaždenia ide aj o kandidatúru za politickú stranu Národ a spravodlivosť a poďakovanie Mariánovi Kotlebovi za podporu a medializáciu akcie (fakt, že Dobrovodský ďakuje aj ďalším ľudom, nijako nespojeným s Kotlebom a ĽSNS, už Hvorecký zamlčiava). Nebude to tak, milý Michal, že kto nezažije, nepochopí?

Práve na základe tohto poďakovania Kotlebovi konštruuje Hvorecký tézu o spriahnutí Dobrovodského s neonacistami, keďže pri Kotlebovi „a jeho pomocníkoch“ má Dobrovodský „do činenia s neonacistami“. Toto tvrdenie Hvorecký neopiera o žiadnu evidenciu a dôkazy, hoci ide o vážne ohováranie. V každom prípade Hvoreckého téza pokrivkáva, keďže Kotleba ani ĽSNS akciu v Bratislave neorganizujú a ani oficiálne nepodporujú (na stránke ĽSNS sa o nej nenachádza ani zmienka). Napriek tomu, že nie je špecifikované, s akými to neonacistami má Oskar Dobrovodský dané podujatie organizovať, dozvedáme sa o nich všelijaké pikošky. Vraj popierajú všeličo možné, dokonca aj „mečiarovské privatizácie“, konzultujú svoje vyjadrenia s advokátmi, „sústavne hovoria o spájaní národa, a pritom chcú len rozdeľovať“. Kto sú títo tajomní neonacistickí popierači mečiarovských privatizácií? Dúfajme, že ich pán Hvorecký čoskoro identifikuje.

Na záver listu Hvorecký predsa len preukáže štipku šľachetnosti a dovolí pánovi Dobrovodskému bojovať za svoje práva, protestovať a dožadovať sa „nápravy a spravodlivosti“. Dokonca v tom má aj spisovateľovu podporu. Avšak, s tajomnými neonacistami akciu organizovať nemôže – nie nie – ak by sa táto akcia aj napriek Hvoreckého nesúhlasu udiala, bude musieť náš svetaznalý spisovateľ opäť zostúpiť zo slonovinovej veže a postaviť sa do „živej ľudskej reťaze, do nenásilnej blokády“, ktorou chce obmedziť ústavné právo pokojného zhromažďovania pre pána Dobrovodského a ďalších nespokojných občanov.

Aby sme mohli reči pána Hvoreckého brať vážne, zopakujeme to, čo už bolo povedané nespočetnekrát, nech dotyčný vyskúša žiť aspoň mesiac v susedstve podobných osôb ako pán Dobrovodský a až potom nech sa vyjadruje a súdi občianske angažovanie iných. Keďže pán Dobrovodský svoj dom v Malackách predáva, má k tomu pán Hvorecký ideálnu príležitosť. Michal, dokážte, že ste chlap!

Zábava