NR SRDnes už je každému jasné, že populistické riešenia navrhované do referenda slúžili len na propagáciu strany SaS pred voľbami. Svoju úlohu to splnilo – strana bez štruktúr či odborníkov je druhou najsilnejšou koaličnou stranou a obsadzuje posty, kde dotyční ľudia nemajú čo hľadať.

Je veľa debát pojednávajúcich o tom, či sa referenda zúčastniť, či nie, ak áno, ako hlasovať ap. Skúsim predostrieť aj svoj pohľad.


1. Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky zákonom zrušila povinnosť fyzických osôb a právnických osôb platiť úhradu za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom?

Hoci sa zdá, že platenie koncesionárskych poplatkov, ktoré sa týka takmer úplne všetkých domácností Slovenska, je zbytočný byrokratický krok, nie je to celkom tak z dvoch dôvodov:

  1. Je mnoho ľudí, ktorí sa úspešne vyhýbajú plateniu daní, pričom ale televíziu sledujú a rozhlas počúvajú.
  2. Ale najmä: ak by finančná podpora verejnoprávnym médiám bola vyčlenená zo štátneho rozpočtu – došlo by tak k väčšiemu ovplyvňovaniu zo strany parlamentu, ako je tomu teraz. Kvôli výške rozpočtu by verejnoprávne médiá mohli mať tendenciu vládu a poslancov velebiť alebo iba menej kritizovať.

Takže aj keď sa to navonok javí prakticky (populisti sa toho aj preto chytili), došlo by v skutočnosti k väčšiemu poštátneniu týchto médií, čo by bol zásah do ich verejnoprospešného charakteru.


2. Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky zákonom rozšírila možnosť prejednať konanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky ako priestupok na všetky priestupky podľa zákona o priestupkoch?

Opäť populizmus hrajúci na ľudskú závisť bežného obyvateľstva. Avšak nie celkom konštruktívny zásah do parlamentnej demokracie. Vláda by totiž mohla prostredníctvom polície zdržať niektorých poslancov natoľko, že by nakoniec nehlasovali a vládne návrhy by tak ľahšie prechádzali.


3. Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky ústavným zákonom znížila počet poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na 100 s účinnosťou od nasledujúceho volebného obdobia?

Táto vec by ušetrila dlhodobo nejaké financie, hoci verejnosť ich výšku mimoriadne preceňuje. Ide opäť skôr o populizmus. Na prácu fungovania parlamentu by to nemuselo mať zásadný vplyv – ak by však poslanci svoju navýšenú prácu vo väčšej miere delegovali na svojich asistentov, potom by to presun moci nevoleným aktérom a financie by to v konečnom dôsledku veľmi aj tak neušetrilo.


4. Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky zákonom ustanovila, že orgány verejnej moci môžu obstarávať osobné motorové vozidlá s obstarávacou cenou maximálne 40 tisíc eur?

Tu vidno opäť hranie na ľudskú závisť bežného obyvateľstva. Čo ak ale hodnota eura padne tak, že 40 000 eur o 5-10 rokov bude stáť auto určené na zošrotovanie?

Ak chceme regulovať tieto výdavky, treba k tomu pristupovať konštruktívne a to napr. tak, že tá suma by bola obmedzená na nejaký násobok priemernej mzdy obyvateľstva. V praxi by to spôsobilo, že tak ako by sa rástli ľuďom platy, tak by stúpala hodnota, za ktorú si môžu verejné orgány nakupovať autá.


5. Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky ustanovila možnosť voliť poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a poslancov Európskeho parlamentu prostredníctvom internetu?

Tu sa niektorí mladí tešia, že seniori a chudobní (inklinujúci viac k ľavici) s internetom robiť nevedia a tiež ho nemajú, preto by sa z hlasovania vylúčili, čím by vzrástla pozícia pravice. Internetové voľby však nemôžu plne nahradiť klasické – to by bolo protiústavné, takže tieto voľby by museli fungovať paralelne, čo by spôsobilo permanentné zvýšené výdavky. Sú tu ale dve riziká:

  1. Nech sa systém virtuálnych volieb tvári akokoľvek prepracovane a dokonalo, je to jeden veľký mýtus a je oveľa jednoduchšie do týchto výsledkov vstupovať a tiež odhaľovať identitu a politickú orientáciu hlasujúcich ako pri klasických voľbách.
  2. Teraz, keď si musia na demokraciu vyhradiť čas, fyzicky niekam prísť, tak tam idú tí, ktorí to myslia vážne. V internetových voľbách by ľudia hlasovali o niečo ľahkovážnejšie, napr. pod vplyvom ešte krátkodobejších emócií.

6. Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky zákonom vyňala osoby poverené výkonom verejnej moci z možnosti uplatniť právo na odpoveď podľa tlačového zákona?“.

Inštalovanie tlačového zákona v praxi neukázalo žiadne problémy, skôr veľmi nepatrne pozitívne prispelo k spravodlivejšiemu fungovaniu.


Ak sa aj rozhodnete ísť k referendovej urne 18. septembra, majte na pamäti, že otázky sú výplodom politického marketingu a nie prejavom schopností spravovať štát.

Zábava