Ľubomír Harman

Z útržkovitých informácií, ktoré vieme o prípade v Devínskej Novej Vsi, sa môžeme pokúsiť zostaviť profil hlavného aktéra, zrekonštruovať jeho motívy, pričom zistíme, že možno nekonal tak iracionálne, ako sa môže na prvý pohľad zdať.

Kto bol Ľubomír Harman? Narodil sa 31. 3. 1962. Pre tých, ktorí obľubujú astrológiu, tak ide o znamenie barana. Barani sú podľa astrológie tvrdohlaví, ťažko sa poddávajú, idú vytrvalo za svojím cieľom.

Z informácií susedov sa dozvedáme, že bol introvert. Zo správ sa ďalej dozvedáme, že bol pracovitý, ale od 2008 nezamestnaný. Ďalej, že bol samotár – nemal silné a intenzívne sociálne ani rodinné vzťahy.

Kde žil Ľubomír Harman? Rodina, ktorá bola Harmanom popravená, bola podľa relácie Lampáreň spred piatich rokov veľmi problémová, asociálna, rómskeho pôvodu. Veľmi hlučná a liezla na nervy všetkým ostatným susedom. Mala obrovské dlhy na nájomnom. Nevedeli si s nimi dať rady ani polícia, ani Miestny úrad Devínska Nová Ves, ani Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

Prvé zlyhanie: právo a poriadok

Ľudí v paneláku muselo frustrovať, že verejné štátom zastrešené inštitúcie, ktoré majú zabezpečovať poriadok či slušné spolunažívanie, pri patologickom a kriminálnom správaní neprispôsobových jedincov neustále zlyháva.

Druhé zlyhanie: sociálna spravodlivosť

Ľubomír Harman sa stal nezamestnaným ešte pred eskaláciou hospodárskej krízy. Vek približne 50 rokov je nepriaznivý pre hľadanie si novej práce. Do toho eskaluje kríza a povaha introverta je na hľadanie práce najmenej uspôsobená.

Dávky v nezamestnanosti plynú pol roka, potom nastupuje pomoc v hmotnej núdzi. Avšak dávky v hmotnej núdzi sú pre situáciu Harmana výsmechom a sumou, s ktorou sa v Bratislave prežiť veľmi nedá.

Harman žil pravdepodobne z úspor a tie mu zrejme aj pomaly dochádzali. Mohlo mu byť odporučené jediné: predajte byt, kúpte si domček niekde na dedine a zo zvyšných peňazí hravo do dôchodku vyžijete.

Harmanovi sa takéto riešenie ale nemuselo zdať vhodné a na staršieho človeka by išlo aj o príliš radikálne životné zmeny. A prečo by on, ktorý celý život drel, mal predávať svoj byt, zatiaľ čo v rovnakom byte žijúci ľudia, ktorí poriadne nepracujú, neplatia ani nájom, terorizujú celý panelák, sú upodozrievaní z dílerstva drog, sa tam môžu smelo veseliť ďalej a ísť na nervy všetkým naokolo?

Okrem toho, predať dnes starší byt, keď v susedstve tohto bytu je patologická rodina, je náročné a kúpnu cenu výrazne znižuje.

Systémom vytvorený scenár?

Vidíme tu dve vážne zlyhania systému. Ľubomír Harman musel prirodzene neznášať: rómsku patologickú rodinu, ktorá žila v jeho bezprostrednom susedstve, políciu, ktorá si s nimi nevedela poradiť, a štát, ktorý ho z tejto situácie nedokázal vyslobodiť.

A teraz si zoberme východiskovú situáciu Harmana: nezamestnaný, osamelý, odsúdený na postupné chátranie a živorenie s perspektívou iba zomrieť ľuďmi zabudnutý. Do toho obrovská frustrácia z nespravodlivého systému a zároveň zvyšná sila a nepoddajnosť.

Keď si tieto faktory dosadíme do rovnice, vyjde nám skutok, ktorého sa dopustil: zlikvidovať problémovú rodinu a navyše umrieť v boji s reprezentantmi systému (políciou), ktorá mala v jeho vnímaní na celej situácii svoj podiel zodpovednosti.

U Harmana nešlo o skrat (keďže bol na celú akciu pripravený), ale o bilančnú veľkolepú samovraždu, ktorej systém, ktorý sa nevie vysporiadať s patologickými občanmi, napomohol.

Reakcie politikov

Politici si svoj podiel viny nechcú priznať. Minister vnútra Lipšic chce ozbrojiť všetky policajné hliadky samopalmi, aby voči takým ako Herman mohli ľahšie zasiahnuť a zároveň zakázať samopaly pre civilné obyvateľstvo, lebo sa dajú prerobiť na dávkovú streľbu.

Čo urobí minister vnútra potom, keď sa raz podobne s týmto samopalom zachová policajt? Na ich psychiku vplýva zlyhávanie systému úplne rovnako.

Premiérka Radičová odkazuje, že problémové susedské vzťahy treba riešiť legitímnou cestou. Zrejme úmyselne prehliada skutočnosť, že v tomto prípade „legitímne cesty“ opakovane zlyhali.

Zábava