Štvrtková diskusia o poslaneckej imunite na akademickej pôde bola poznačená vajíčkovým útokom voči poslancovi NR SR. Študentská časť Akademického senátu Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave usporiadala verejnú diskusiu „O poslaneckej imunite“.

Ako hlavní aktéri diskusie sa zúčastnili politológ SAV Juraj Marušiak, občiansky aktivista za okresanie poslaneckej imunity gymnazista Adam Kurta a z poslancov si trúfol nekonvenčný Jozef M. Rydlo.

Jozef Rydlo si trúfol vbehnúť do jamy levovej

Téma poslaneckej imunity je v kontraste poslanec vs. bežný občan silne polarizujúcou témou. Politická činnosť je totižto bežnými ľuďmi vnímaná často ako zlo veľkého rozsahu.

Téma poslaneckej imunity teda jednoznačne vytvára dva tábory: my (5 miliónov chudákov) a oni (150 vyvolení). Obhajovať s úspechom vlastné privilegované postavenie pred inými sa ani pri mimoriadne dobrej argumentácii môže iba ťažko stretnúť so zbieraním politických bodov. Oveľa ľahšie sa dá na tom stratiť.

Rozhodnutie poslanca zúčastniť sa verejnej diskusie o poslaneckej imunite preto možno hodnotiť viacerými spôsobmi: naivita, nedostatok politických skúseností, odvaha alebo kombinácia všetkého.

Poslanecká imunita má v parlamentarizme svoje opodstatnenie

Ako základný argument opodstatnenia poslaneckej imunity je zachovanie parlamentarizmu a zabezpečenie vyváženosti medzi legislatívnou a exekutívnou mocou.

Keďže exekutíva (vláda) disponuje celým štátnym aparátom, napr. armádou, políciou ap., je riziko, že tieto zložky zneužije na ovplyvnenie legislatívneho diania.

Napr. na prejdenie niektorých zákonov stačí vyradiť jedného poslanca z hlasovania. Je to jednoduché: nasadí sa na neho polícia, ktorá bude zdržiavať jeho príchod na miesto hlasovania. To, že Polícia SR býva zneužívaná na oveľa väčšie banality ako na ovplyvnenie legislatívneho vývoja, si môžete prečítať v konkrétnom prípade Mariána Mišúna.

Preto každý demokrat by mal považovať poslaneckú imunitu za veľmi dôležitú a to aspoň v minimálnom rozsahu: počas cestovania na schôdzu NR SR, počas odchodu zo schôdze a tiež najmä na výroky v parlamente a politike ako takej.

Práve pozeranie sa na veci racionálne a s nadhľadom bez vnášania emócií vyplývajúcich z vlastnej identity a postavenia (v tomto prípade byť neposlancom) znamená kriticky myslieť. Práve kritické myslenie robí človeka človekom v pravom slova zmysle. U vysokoškolákov by prítomnosť kritického myslenia mala byť akosi automatická. Žiaľ, nie je tomu tak.

Vajíčkový útok voči Rydlovi bol primitívny a z osobitného motívu

Počas diskusie, zhruba po hodine trvania sa zrazu zdvihla trojica mladých, zjavom pripomínajúca Antifu a začala hádzať po Rydlovi vajíčka. Je celkom evidentné, že trojica mladých prišla na akademickú pôdu jedine s týmto cieľom.

Zaujali prvú lavicu, v diskusii sa nevyjadrovali, len čakali na vhodný moment. Na nejakú silnú konfrontačnú vlnu s publikom, aby útok vyznel spontánnejšie a legitímnejšie. Ten impulz sa ale nedostavil. A tak konali len preto, aby konali. Väčšinu prítomných to pobúrilo.

Jozef Rydlo si s tým ťažkú hlavu nerobil a pokračoval ďalej až do konca. Neskôr aj spomenul, že 2 dni potom ako bol zvolený za poslanca, ho fyzicky napadli v uliciach Petržalky a nadávali mu do fašistických svíň. Ak nie na objednávku konkrétnych politických skupín, tak na objednávku mediálneho štvania.

Tento útok bol aj prejavom veľkého zbabelstva. Je evidentné, že hnacím motorom bol odpor voči národovectvu, keďže s Rydlom nie sú spájané žiadne ekonomické kauzy na rozdiel napr. od Slotu. Keby útočníci neboli banda zbabelcov, neútočili by na telesne hendikepovaného a zároveň veľmi pokorného Rydla, ale zaútočili by na arogantného Slotu.

Teraz je dobré sledovať dvojitý meter a pripomenúť si nedávne vypískanie izraelského veľvyslanca. Trojica mladíkov vypískala izraelského veľvyslanca za údajnú genocídu Palestíncov. Vypískaním (verbálnym gestom) nevzniká žiadna relevantná ujma. V prípade vajíčkového útoku ide o útok fyzický, kde na strane obete je škoda minimálne v podobe špinavého obleku (ktorý treba buď vyčistiť alebo vyhodiť) a v tomto prípade si svoje odniesla aj stena – majetok Univerzity Komenského.

Zatiaľ čo v prvom prípade došlo k podmienečnému vylúčeniu študenta až k následnému vyhecovaniu k ukončeniu štúdia, v tomto prípade ani nikto neskúma identitu útočníkov.

Hoci celková debata o poslaneckej imunite až na vajíčkový útok nebola veľmi napätá, bolo cítiť, že publikum zotrváva na svojich pozíciách v podobe snahy poslaneckú imunitu čo najviac okresať. Netreba zabúdať, že sú to voliči, ktorí rozhodujú, akí ľudia poslaneckú imunitu získajú.

Zábava