V 89 rokoch zomrel v nedeľu (3. 8.) v Moskve slávny ruský spisovateľ a nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Alexander Solženicyn. Bol najhlasnejším kritikom a disidentom sovietskeho režimu, ale aj odporcom konzumného západu, imperialistického NATO, a tiež poukazoval aj na beštiálnu úlohu Židov v ranom boľševizme. Preslávil sa okrem iného najmä knihou Súostrovie Gulag.

Alexander Solženicyn podľahol zástave srdca

Podľa ruskej agentúry Interfax Solženicyn podľahol mŕtvici. Syn Alexandra Solženicyna, ktorého cituje AP, hovorí o zástave srdca.

Nežiť v klamstve

Solženicynove diela sú dokumentom o represáliách, koncentračných táboroch a väzeniach všetkých sovietskych epoch. Medzi najznámejšie patrí trilógia Súostrovie Gulag a Jeden deň Ivana Denisoviča.

Alexander Solženicyn, narodený 11. decembra 1918 v kúpeľnom meste Kislovodsk v severnom podhorí Kaukazu, bojoval od roku 1941 na frontoch druhej svetovej vojny, stal sa veliteľom delostreleckej batérie (dva krát vyznamenaným). V roku 1945 bol na osem rokov uväznený za kritiku Lenina a Stalina vo svojej listovej korešpondencii. Po predčasnom prepustení z Gulagu kvôli rakovine a po jej vyliečení žil tri roky vo vyhnanstve v Kazachstane.

V roku 1957 bol rehabilitovaný a učil šesť rokov matematiku v Rjazeni, ale hlavne sa venoval literárnej práci. V dobe prechodného odmäku za Nikity Chruščova publikoval – v novembri 1962 – v časopise Novyj mir (Nový svet) poviedku Jeden deň Ivana Denisoviča, ktorá ako prvé umelecké dielo z prostredia sovietskych koncentrákov legálne publikované v ZSSR obletelo celý svet a autorovi zaistilo svetový obdiv.

Alexander Solženicyn a nemecký spisovateľ Heinrich Böll Alexander Solženicyn a nemecký spisovateľ Heinrich Böll

Po nástupe Leonida Brežneva do Kremľu v roku 1964 bolo Solženicynovi znemožnené oficiálne publikovať, svoje diela vydával len v samizdatoch a v zahraničí. Bol vylúčený zo Zväzu spisovateľov a v roku 1970 mu zabránili prevziať Nobelovu cenu za literatúru. Bol nútený sa schovávať u svojho priateľa, svetoznámeho violončelistu Mstislava Rostropoviča.

Po vydaní prvého dielu Súostrovie Gulag vo Francúzsku v roku 1973 a zverejnení výzvy Nežiť v klamstve bol Solženicyn 13. februára 1974 znovu zatknutý, zbavený občianstva ZSSR a vypovedaný na západ, do Frankfurtu nad Mohanom. Jednalo sa o prvé vypovedanie občana ZSSR po Levovi Trockom v roku 1929. V exile Solženicynovi spočiatku najviac pomáhal nemecký spisovateľ Heinrich Böll, ktorý mu našiel domov v Curychu. V roku 1976 sa Solženicyn odsťahoval do USA.

Alexander Solženicyn nastupuje do vlaku vo Vladivostoku 1. júna 1994 Alexander Solženicyn nastupuje do vlaku vo Vladivostoku 1. júna 1994

Na západe postupne vyšli všetky jeho romány (Súostrovie Gulag, V prvom kruhu, Rakovina), filozofický zborník Spod balvanov, memoáre Drgalo sa teľa s dubom a ďalšie práce. V Sovietskom zväze mu práce začali vychádzať v roku 1989 a o rok neskôr bolo publikované aj Súostrovie Gulag. V rovnakom roku mu bolo vrátené občianstvo a v roku 1991 bol zbavený obvinenia z vlastizrady a druhýkrát rehabilitovaný. Do Moskvy sa vrátil po dvojmesačnej ceste vlakom z Vladivostoku v roku 1994.

Neoblomný panslávsky bojovník až po hrob

Po návrate kedysi neohrozený bojovník za slobodu, ktorý po okupácii Československa v roku 1968 vyhlásil: „Je hanba byť Sovietom,“ vzbudzoval u mnohých pohoršenie svojím príklonom k ruskému národovectvu.

Alexander Solženicyn preberá štátne vyznamenanie od Vladimíra Putina Alexander Solženicyn preberá štátne vyznamenanie od Vladimíra Putina

V posledných rokoch sa Solženicyn stal zarytým kritikom západnej materialistickej spoločnosti a ruským vládnym politikom vyčítal, že sa bezhlavo „opičia“ po západe. Kvôli tomu tiež odmietol prevziať vysoké štátne ocenenie od vtedajšieho ruského prezidenta Borisa Jelcina s tým, že nechce, aby mu úctu preukazoval politik, ktorý Rusov priviedol k biede. Od prezidenta Vladimíra Putina ale štátnu cenu minulý rok prevzal.

Pred šiestimi rokmi vzbudil Alexander Solženicyn rozporuplné reakcie svojou obsiahlou knihou Dvesto rokov pospolu, v ktorej okrem iného pripísal vinu za katastrofu Ruska v komunistickej ére Židom. Ide o prípad, kedy známa a uznávaná osobnosť vo veku, kedy už nemá čo stratiť, podčiarkla známe fakty o židovskej úlohe v ranom boľševizme. Podľa neho mali za boľševikov Židia významné funkcie, ale tiež široké masy Židov pomáhali budovať sovietsky systém a boli priamymi vykonávateľmi komunistického teroru.

V deväťdesiatych rokoch si zobral na mušku tiež Severoatlantickú alianciu, ktorú obvinil zo sprisahania proti Rusku – akcie NATO boli podľa neho prípravou k totálnemu obkľúčeniu Ruska a strate jeho suverenity: „Hoci je jasné, že súčasné Rusko nepredstavuje žiadnu hrozbu, NATO metodicky a vytrvalo buduje svoju vojenskú mašinériu – vo vnútri východnej Európy a v okolí Ruska z juhu,“ povedal spisovateľ. V roku 1999 ako jeden z mála odvážne a tvrdo odsúdil konanie NATO v bývalej Juhoslávii.

Solženicyn aj ostro kritizoval prozápadnú vládu na Ukrajine za jej snahu získať členstvo v NATO. Zdôraznil, že Rusko nikdy nezradí mnohomiliónovú ruskú populáciu na Ukrajine. Kritizoval aj Michaila Gorbačova a oceňoval snahu Putina vzpružiť ruský štát.

Za jeho posledný odkaz možno zrejme považovať list Srbom žijúcim v Kosove. Vyzýval ich neopúšťať svoje domovy. „Srbom, ktorí zostali žiť v nespravodlivo odtrhnutej historickej zemi, provincii Kosovo: Počas minulých ťažkých rokov ste museli pretrpieť ničenie pravoslávnych chrámov, pálenie vašich srbských dedín a bezprostredné násilie a vraždenie. Nech vám Boh dá odvahu, aby ste aj v budúcnosti zostali blízko hrobov svojich najbližších,“ napísal Alexander Solženicyn v liste, ktorý odovzdala jeho manželka Natália srbským médiám.

V posledných rokoch ho sprevádzali zdravotné problémy a neobjavoval sa vôbec na verejnosti. Alexander Solženicyn bol dvakrát ženatý a má troch synov.

Zdroje: TASR, SITA, ČTK

Zábava