Dr. Karl Heinrich Marx (alias Mordechai Kissel, 1818 - 1883) sa narodil 5. mája 1818 zo židovských rodičov v Treves (Trier) v Renish Prusku. Bol prvým synom mnohodetnej rodiny, narodený holandskej imigrantke - matke, ktorú neznášal a otcovi - právnikovi, ktorého využíval. V roku 1824 jeho otec, ktorý sa veľmi zaujímal o filozofiu, prijal kresťanstvo a celá rodina bola pokrstená na protestantov.

Je úplným mýtusom, že Marx vyrastal v chudobe. Navštevoval univerzitu v Bonne, v Berlíne a uvedomujúc si, že na študovanie je lenivý, prihlásil sa na uneverzitu v Jene, ktorá bola notoricky známa svojou 'tolerantnosťou', že doktorát sa dal dosiahnúť korešpondenciou.

Bol to Engels, ktorý pôvodne a úspešne dostal poverenie napísať "Manifest".

Dva roky bola vyvíjaná snaha zjednotiť všetky socialistické frakcie v Europe v jedno hnutie, vedené Komunistickou Ligou. Na prvom kongrese tejto Ligy, ktorý prebiehal v Londýne v novembri 1847, bolo rozhodnué, že by mal byť zostavený 'pracovný program'. A tak Moses Hess, prominentný socialista, ktorý vykonal tak mnoho pre Marxov vzostup, predostrel návrh Parížskej odbočke Ligy. Keď sa o tom Engels dozvedel, okamžite sa dal do práce podraziť a zdiskreditovať Hessa, čo urobil tak dôkladne, že Liga odmietla Hessov návrh a pridelila túto záležitosť Marxovi a jemu samému.

V Manifeste nenájdeme jedinú ideu, ktorá by nebola vyslovená v predchádzajúcich dobách. V skutočnosti, Manifest je súhrn najúspešnejších revolučných konceptov vyjadrenej nemeckou filozofiou, anglickou politickou ekonomiou a francúzskym socializmom pred a počas devätnásteho storočia.

Zahmlená Hegelova filozofia zaujala revolučných intelektuálov Európy začiatkom devätnásteho storočia (Marx sa stal Hegelista), avšak boli mnohí - vrátane Marxa - ktorí zamietli Hegelov špiritualizmus. A tak, požičajúc si idey od Ludwiga Feuerbacha, D. F. Štraussa a Bruna Bauera, Marx uviedol ateistický koncept materializmu do filozofie ako náhradu za špiritualizmus. Produkt - alebo syntéza - bol "dialektický materializmus".

V skutočnosti Marx nenapísal Komunistický program z vlastnej iniciatívy, ale bol najatý Komunistickou Ligou, aby ho napísal.

Existenciu Ligy môžeme sledovať mnoho rokov spät, pod rôznymi menami, ako tajnú a podvratnú spolocnosť. Je tiež faktom, že 26. januára 1848 Liga dôsledne trvala, aby Marx mal jeho 'manuskript' hotový a aby ho odovzdal 1. februára.

JE TIEŽ PRAVDOU, ŽE JEHO MENO SA NA MANIFESTE OBJAVILO AŽ 24 ROKOV PO VYDANÍ!

Bezpochyby celá séria komunistických povstaní v roku 1848 bola 'orchestrovaná'. Každá z týchto revolúcií bola konšpiratívne plánovaná a vedená, ako bola Francúzska revolúcia 1789 tými istými silami.

Nepopierateľná podobnosť medzi doktrínami Komunizmu a Illuminizmu je podozrivo jasná každému.

K. Marx bol teda najatý záhadnou skupinou, ktorá sama seba pomenovala "Liga spravodlivých mužov", aby napísal "Komunistický Manifest" ako demagogickú návnadu pre mob. V skutočnosti ako je už vysšie uvedené, Manifest bol v obehu mnoho rokov pred tým, než Marxove meno bolo dosť známe, aby mohol byť uznaný ako autor tohoto revolučneho diela.

Jediné, čo Marx skutočne urobil, bolo, že obnovil a kodifikoval tie isté revolučné plány a princípy položené pred sedemdesiatimi rokmi Adamom Weishauptom, zakladateľom "Order of Illuminati" v Bavorsku.

Pre jeho revolučnú činnosť, Marx bol vyhodený z Nemecka a neskôr aj z Francúzska. Anglicko mu poskytlo azyl, kde aj vydal jeho "Communist Manifesto".

V roku 1843 vydal brožúru "The Jewish Question" (Židovská otázka), toto dielo však samozrejme nie je veľmi známe - skôr zatajované - a nie je ani uvádzané v zoznamoch jeho prác. V roku 1959 bolo znovu vydané pod menom "A World Without Jews" (Svet bez Židov).

Je taktiež autorom knihy “Kapitál” (Das Kapital).

V knihe “Svet bez židov píše:

    “Peniaze sú jediným bohom Izraela…..”
    “Boh židov je teraz bohom sveta”.
    “Peniaze sú skutočným bohom žida”.

A na konci knihy, prorocká veta:

    “Sociálna emancipácia Judaizmu je emancipáciou spoločnosti od židov”.

Marx mal bezpochyby pravdu, keď povedal že:

    “…..praktický židovský duch sa stal praktickým duchom kresťanov;
    že židia sa emancipovali do tej miery, ze kresťania sa stali ’židia’;
    a že skutočný charakter žida sa realizoval v buržoáznej spoločnosti.”

Žid sa teda realizoval židovským spôsobom, nielen získaním finančnej moci, ale tým, že peniaze sa stali (s ním, alebo bez neho) svetovou mocou a židovský duch sa stal praktickým duchom kresťanov.

Teda “židia sa emancipovali do tej miery, že kresťania sa stali 'židia'".

V 1840-tych rokoch napísal o židoch vo Viedni:
“Žid sa už emancipoval židovským spôsobom. Žid, ktorý je napriklad ledva tolerovaný vo Viedni, určuje svojou peňažnou mocou osud celého nemeckého imperia. Žid, ktorý nemá práva ani v najmenšom nemeckom štáte, rozhoduje o osude Európy.”

V roku 1864 Marx organizoval v Londýne “International Workingman’s Association” (Medzinárodná Organizácia Pracujúcich, neskoršie známa ako “Prvá Socialistická Internacionála”). Hlavné ‘veliteľstvo’ bolo o osem rokov neskoršie presťahované do New Yorku. Krátko na to sa spojili so “Socialistickou Stranou”, ktorá tam bola založená v roku 1868. Tzv. “Druhá Socialistická Internacionála” bola založená 14. júla 1889.

Tí, ktorí nevenovali mnoho pozornosti tomuto subjektu, samozrejme všeobecne predpokladajú, že nemecký žid Karl Marx je ‘otec’ moderného socializmu. Toto je však nesprávne.

V Marxovi totiž nie je ani jediná originálna myšlienka.

Všetko, čo jeho systém obsahuje, našiel v Britskom Múzeu. Jeho komunizmus bol komunizmom Babeuf-a, jeho teória o otrockých mzdách bola bežná počas francúzskej revolúcie, jeho idea o triednom boji bola pôvodne idea illumináta Weishaupta, jeho teória, že práca produkuje všetko bohatstvo, bola formulovaná Robertom Owenom a Chartistami, jeho teória o nadbytkových hodnotách bola taktiež vyjadrená Chartistami. (Nesta H. Webster – “World Revolution”).

Čo je omnoho dôležitejšie, je skutočnosť, že v čase keď Marx prakticky žil v Britskom Múzeu, podporovaný Engelsom (ktorý dosiahol nesmierne bohatstvo využívaním práce detí v Lancashire), celá krajina sa ozývala útokmi na finančný systém. Cobbett útočil na Bank of “England” (“Anglická” Banka) a na židov.

Aká motivácia mohla ovplyvniť Marxa stať sa obhájcom proletariátu?

Ako syn bohatého židovského právnika strednej vrstvy, ktorý konvertoval na protestanta, Marx mal ašpirácie k aristokracii ako dokazuje jeho manželstvo s Jenny von Westfalen, dcérou vládneho oficiála, ktorý bol členom nobility. Ako člen minority, jeho sebe-slúžiaci dogmatizmus a nenavisť k európskej civilizácii devätnásteho storočia sa stávajú viac a viac pochopiteľnými. A naviac, ako všetci profesionálni dogmatici, Marx nebol ochotný praktizovať to, čo hlásal. Práve v čase, keď dokončieval jeho 'veľdielo' "Das Kapital", ťažko a zle investoval na Londýnskej burze a musel sa obrátiť na svojho strýka, bankára Philips-a, ktorého potomkovia neskoršie založili holandskú elektronickú spoločnosť PHILIPS, aby ho zachránil. (Viď nemecký periodikum “Capital” Hamburg, Jún 1970, str.166).

Marxova rodina žila v biede a od hladu ich zachraňoval Engels (textilový magnát). Niekoľko jeho detí zomrelo, vrátane jeho jediného syna Edgara. So slúžkou Helen Demuth mal nelegitímneho syna Frederika, ktorého neuznával zo strachu o bezpečnosť svojho manželstva a členovia rodiny a okolie ho považovali za Engelsovho syna. O jeho živote je málo známe. Z jeho troch dcér, ktoré sa dožili dospelosti, dve sa vydali za francúzskych socialistov (Paul Lafargue a Charles Longuet) a tretia, po Marxovej smrti, po nešťastnom spoločenstve s anglickým marxistom Edwardom Avelingom skončila samovraždou.

* * *

Karl Marx, zakladateľ "vedeckého socializmu" bol mentálne, ako aj biologicky, pravý potomok dlhej línie rabínov. (An Encyclopedia of Religion (p. 395-6), edited by Prof. Vergilius Ferm, New York 1945)

Marx zomrel 14. marca 1883 a je pochovaný na cintoríne v Highgate.


Použitá bibliografia:

    The Communist Manifesto, introduction by William P. Fall.
    None Dare Call it Conspiracy (Gary Allen).
    An Encyclopedia of Religion , edited by Prof. Vergilius Ferm, New York 1945.
    Pawns In The Game (W.G. Carr)
    The Big Ide (C.H. Douglas).
    Dispossessed Majority (Wilmot Robertson)
    American Manifest Destiny and the Holocausts (Conrad Grieb)
    The Throne of the Ant-Christ (Prof. Robert O’Driscoll)
    A World Without Jews (Karl Marx)
    World Revolution (Nesta H. Webster)

Zábava