Andrej Hlinka bol najnadanejším žiakom černovskej školy, jeho rodičia boli chudobní roľníci a tak mohol ísť študovať len teológiu, ktorá bola bezplatná.


  • Ku vlastenectvu ho priviedol hlavne Karol Eliáš Krčméry, významný ružomberský mešťan, ku ktorému chodieval čítať slovenské knihy v časoch jeho stredoškolského štúdia.

  • Bol vášnivým rybárom, jeho rybársky prút je vystavený v jeho rodnom dome v Černovej, kde je teraz múzeum. Tento prút obdivoval aj pán prezident Gašparovič.

  • Aj keď bol farár, rád si vypil pohár vínka a zahral karty. V kartách bol veľmi dobrý, oberal trojsliačanských gazdov o peniaze a nakupoval za ne časopisy pre protialkoholický spolok miernosti.

  • S ružomberským lekárom Vavrom Šrobárom sa oslovovali „kmotre“, po roku 1918 si nevedeli prísť na meno.

  • Po požiari v Troch Sliačoch predniesol vlastný plán revitalizácie obce a miestne obyvateľstvo ho prijalo lepšie ako miestneho richtára-žida.

  • Proti Hlinkovi a jeho poľnohospodárskemu spolku vytvorili Židia antispolok, ktorý nazvali Khagal a posielali do mlynov príkazy, aby nepredávali múku slovenským potravinárskym spolkom.

  • V liptovskej obci Tri Sliače vytvoril potravný spolok (družstvo), ktoré malo za cieľ oslobodiť slovenských gazdov od židovských úverov, potravinovej závislosti a alkoholizmu. Tieto myšlienky podporoval aj prednáškovým turné a novinovými článkami, hlavne v regiónoch Liptov, Orava, Turiec a okolie Banskej Bystrice. Na Liptove vznikli v roku 1896 podobné spolky v Bobrovci, Liptovskej Lužnej, Liptovskej Osade, Ludrovej, Ružomberku, Likavke, Černovej a v Stankovanoch.

  • V Černovej z jeho iniciatívy postavili kostol, faru, školu a oplotili miestny cintorín, na ktorom stojí aj pamätník černovských martýrov.

  • V Ružomberku z jeho iniciatívy vznikli tlačiareň, fabrika na tehly, telocvičňa kultúrneho domu, detský domov, škola a ľudová banka (s pobočkou aj na Spiši, konkrétne v Levoči).

  • Aby získal povolenie na vytvorenie banky v Ružomberku, čakal takmer rok na to, kým šiel miestny úradník Martin Chudovszký na dovolenku a povolenie dostal od jeho zástupcu. Banka sa však musela volať „Ľudová banka v Rózsahegyi“.

  • V čase černovskej masakry robil prednáškové turné po Morave a Čechách.

  • V prvých rokoch jeho politickej práce mu hádzali neprajníci kamene do okien. Najväčší má veľkosť vodného melónu.

  • Na Andreja Hlinku pripravovali dva atentáty. Ani jeden sa nepodaril.

  • Bol zástanca dobrých vzťahov s evanjelikmi a spolupráce s Rázusom a SNS. Niektoré svoje publikácie knižne vydal v tlačiarňach evanjelika Karola Salvu.

  • Keď bol vo väzení v Segedíne (1907-1910), sedel s ním aj maďarský socialista Béla Kún. Keďže ho Hlinka považoval za otravného človeka s pomýlenými názormi, Béla Kún sa sťahoval na druhé poschodie ku Vavrovi Šrobárovi (a tí sa aj zblížili, aj keď Šrobárovi boli niektoré Kúnove myšlienky cudzie a vraj sa spolu stretli aj pri Kúnovom ťažení na Slovensku v roku 1919).

  • Hlinka si nadovšetko vážil slovenskú mládež a slovenskú mladú inteligenciu. Preto sa obklopil ľuďmi ako Vojtech Tuka (právnik), Jozef Tiso (kňaz s najvyšším možným teologickým vzdelaním) či Ferdinand Ďurčanský (pedagóg).

  • Za svojho nástupcu v strane považoval skôr Karola Sidora, keďže „kňaz sa nemá miešať do vysokej politiky“. Dejiny však rozhodli inak.

  • Politicky sa orientoval na Poľsko, čo ho spájalo s Karolom Sidorom.

  • Ľudová banka, ktorú Hlinka viedol, vyplatila na dividendách za 23 rokov 3,9 milióna korún a vklady mali hodnotu 10,4 milióna korún.

  • Aby sa dostal na mierovú konferenciu do Paríža, musel cestovať na poľský pas okľukou cez iné krajiny. Nakoniec sa správa o jeho príchode do Paríža rozniesla a Štefan Osuský ho nechal zatknúť a deportovať do ČSR. Neskôr bol za tento „výlet“ odsúdený.

  • Hlinka jediný krát vo svojej kariére čítal prejav. Bolo to pri prejave pred prezidentom Edvardom Benešom, podľa jeho slov preto, „že si ho nesmierne vážil pre jeho politickú prácu“.

  • V čase, keď ležal na smrteľnej posteli, mal byť v Žiline na zjazde „orlov“. Prudko sa zobudil a snažil sa obliecť, no jeho ošetrovatelia ho upokojili a jeho prejav odniesol do Žiliny Karol Sidor. Keď sa vracala mládež z tohto podujatia, zastavila sa aj v Ružomberku, kde práve Andrej Hlinka skonal.

  • V posledných hodinách Hlinkovho života stálo niekoľko stoviek ľudí pred farou a modlilo sa za jeho dušu.

  • Jeho pozostatky boli v roku 1945 prenesené do Dómu svätého Martina, aby ich uchránili pred Červenou armádou. V roku 1967 sa zistilo, že tieto pozostatky chýbajú a tak bola v roku 2003 do mauzólea slávnostne uložená len rakva. Okolo tejto záhady sa rozpráva aj niekoľko „legiend“, ako bolo telo umiestnené do úkrytu v horách a len traja ľudia vedeli, kde sa nachádza.

Zábava