Nedávno som sa na stránke kontroverzného združenia ĽPR dostal k článku „Nerobme z hororov rozprávky" (článok pôvodne uverejnil liberálny server changenet.sk – odkaz v súčasnosti nefunkčný, pre znenie článku pozrite napr. tu). V ňom „autorka“ Romana Schlesinger narieka nad diskrimináciou osôb s „alternatívnou sexuálnou orientáciou“ na Slovensku. Popritom zároveň odhaľuje zmýšľanie lesby, ktorej dekadentná propaganda ĽPR dokonale vymyla mozog, so smutnými následkami pre túto osobu samotnú.

V článku sa uvádza, ako si Schlesinger chcela zmeniť tému svojej bakalárskej práce. Nepíše, aká bola stará téma, no novou mala byť „Lesbické a gejské periodiká na Slovensku“. Prvá profesorka, ktorá bola oslovená ako školiteľka, odpovedala: „Slečna, hľadajte si novú školiteľku. Ja som totiž rodinne založená.“ Ďalšia vyučujúca odpovedala: „Určite to môže byť zaujímavá téma, no zdá sa mi príliš vulgárna.“ Následne Schlesinger išla až za vedúcim katedry. Ten po vypočutí si názvu témy priateľsky navrhol: „Nechcete to nazvať ,Periodiká pre ľudí s alternatívnou sexuálnou orientáciou?‘“

Hoci návrh takéhoto názvu témy len zvýšil jej politicky korektnú akceptovateľnosť (navyše išlo len o predbežné vyjadrenie) a zároveň do nej zahrnul aj ďalšie osoby s „alternatívnou sexuálnou orientáciou“ (pedofili, zoofili...), čo by autorke ako evidentne „tolerantnej“ prekážať nemalo, predsa rozhorčene uvádza:

    V 21. storočí sa ako študentka v demokratickej krajine dozvedám, že univerzitná inštitúcia síce podporuje moju kreativitu a individualitu, no len pokiaľ neohrozujem rodinné hodnoty, nie som vulgárna a nevolím zlé a skazené alternatívy.

Aký hrozný hriech, však? Podľa homosexuálov by zrejme univerzity mali propagovať zvrátené alternatívy, byť vulgárne a rozvracať rodinné hodnoty. Paranoja však pokračuje: „Z troch vyššie uvedených premís som dospela k jasnému záveru. Nie som rodinne založená. Som lesba, teda vulgárna. No nakoniec to nie je až také stratené, pretože mám údajne aj inú alternatívu.“ Na konci článku, po všetkých citových výlevoch o diskriminácii, homofóbii a podobne sa skromne uvádza, že Schlesigner si napokon presadila svoju tému v pôvodnom znení, ktoré navrhovala („Lesbické a gejské periodiká na Slovensku“). Teda, zo skutočne predbežných a počiatočných vyjadrení pedagógov, ktoré neboli nemenné, vyvodila úplne neprimerané závery.

Až k takým smutným prípadom, ako je autorka článku, môže doviesť propaganda, ktorá protirečí realite. Ja osobne nemám nič proti homosexuálom. Oni by sa však mali zmieriť s tým, že ich orientácia je pre 99 % normálnych ľudí odporná. To, že ju budú tí exponovanejší z nich pri každej príležitosti dávať okázalo najavo, to nespraví o nič lepším a spoločnosť bude len viac znechutená. Žiaľ, práve tí dekadentnejší, no navonok aktívnejší homosexuáli – ktorých je len menšina, nakoľko väčšina je slušných – robia zlé meno všetkým homosexuálom.

Chyba je práve v združeniach ako ĽPR, ktoré homosexuálom (aj ostatným) vtĺkajú do hlavy, akí sú „normálni“. Z toho potom vzniká u tej zraniteľnejšej časti homosexuálov paranoja, že ich každý heterosexuál chce „diskriminovať“ a škodiť im. Vyjadrenie heterosexuála, že homosexualita mu nie je príjemná, je tiež brané ako „homofóbia“. Toto jednak popudzuje homosexuálov proti zvyšku spoločnosti a heterosexuálov naopak znechucuje tento sentiment homosexuálov. Práve propaganda ĽPR teda prispieva k odcudzovaniu oboch skupín a vyvoláva medzi nimi stále väčšie rozpory.

Zábava