India – masové sterilizácieJe známe, že Čína a India sú najľudnatejšie štáty sveta. V obidvoch štátoch ako aj mimo nich sa to považuje za problém. Čína už dlhé roky aplikuje relatívne prísnu politiku jedného dieťaťa. India dlho s reguláciou svojej populácie váhala, ale zdá sa, že sa zameškané snaží dobehnúť.

Za necelé dva roky bolo v Indii sterilizovaných 4 milióny žien. Iba nedávno sa o týchto veciach začalo viac hovoriť, avšak iba v súvislosti s tým, že niektorí lekári vykonávajú dané zákroky príliš necitlivo, v dôsledku čoho niekoľko žien po sterilizácii zomrelo. V niektorých oblastiach totiž vyplácajú lekárov podľa počtu vykonaných zákrokov, čo môže viesť k operačnému maratónu so zanedbanou kvalitou.

Uveďme, že dané sterilizácie sú dobrovoľné, zdarma, zároveň však ekonomicky motivované. Odmenou za podrobenie sa sterilizačnému zákroku býva suma rádovo v desiatkach dolárov až ultralacný osobný automobil indickej výroby v hodnote 1200 dolárov.

Hoci v posledných týždňoch sa čo to pohovorilo o lekárskej nedôslednosti, ktorá mala za následok niekoľko životov, žiadny výrazný hlas sa voči samotnej podstate (masovým sterilizáciám v Indii) nevzniesol. Akoby si svet v tichosti uvedomoval, že preriediť populáciu Indie je pre svet mimoriadne dôležité. A samotná India si to uvedomuje tiež.

Či je to politika jedného dieťaťa v Číne alebo dobrovoľné sterilizácie žien v Indii, obe formy populačnej regulácie sú považované za príliš kontroverzné. Čínska metóda preto, lebo tým zasahuje do západom vykreovaných ľudských práv a indický prístup preto, lebo tým trvalo zbavuje ženy možnosti mať ďalšie deti.

V tejto indickej kauze sa však málo zdôrazňovalo, že v praxi sú tieto sterilizácie vykonávané na ženách z najnižších sociálnych vrstiev (pojmami Indie – na tých najnižších kastách). Takže je jasné, že India aplikuje tichú, ale za to razantnú eugeniku. V daných správach sa aj skloňovala oblasť Radžastan.

Z cigánskych dejín vieme, že práve táto oblasť Indie býva spomínaná ako pravlasť cigánov. Ľahko z toho možno odvodiť, že indické ženy, ktoré sú práve najčastejšie sterilizované, by sa dali prirovnať so všetkými parametrami k tým našim cigánkam. Jediným rozdielom je občianstvo.

Na Slovensku dohorievajúci socializmus si začal uvedomovať (hoci príliš neskoro) potrebu regulovať cigánske počty, a tak zaviedol finančne motivované sterilizácie žien po treťom dieťati. Odmeny boli do 20 tisíc korún. Akoby dnes takmer 20 tisíc eur.

Počty žien, ktoré to využili, nie sú známe. Avšak vzhľadom na stály populačný prírastok cigánov na Slovensku od druhej svetovej vojny dodnes, asi nešlo o veľké čísla.

Pár rokov dozadu strana Sloboda a solidarita navrhovala sprístupniť sterilizácie a antikoncepciu zdarma sociálne odkázaným spoločenstvám. Ich koaličnými partnermi, najmä KDH, to však bolo zavrhnuté. V nedávnych komunálnych voľbách sa podobnej požiadavky dotkol aj Vladimír Gürtler zo 7 statočných.

Ťažko povedať, či sterilizácie na Slovensku majú šancu. A tiež je ťažké odhadnúť, v akej podobe by fungovali najefektívnejšie: či iba v bezplatnom prístupe, v ekonomickej motivácii, alebo z donútenia, či z donútenia s ekonomickou kompenzáciou.

Všetky varianty majú totiž svoje vážne pre a proti. A netreba tiež zabúdať, že sterilizácia je z principiálneho hľadiska neprípustná zo strany katolíckej náuky.

V každom prípade 4 milióny sterilizovaných žien za necelé dva roky v Indii naznačujú, že necelých 200 tisíc cigánskych žien v reprodukčnom veku na Slovensku by mohlo byť v budúcnosti celkom ľahké sústo.

Takmer každý si na Slovensku uvedomuje, že cigánsky problém sa ocitol v slepej uličke. Skrátka, že nie je riešiteľný štandardnými nástrojmi z dielne humanizmu či demokracie. A preto sa spoločnosť začne ohliadať po inšpirácii inde. Či už v dejinách, alebo hoc aj v súčasných trendoch v cigánskej pravlasti.

Zábava