Pedofília„Pedofilný sexuálny záujem je prirodzený a normálny pre mužov.“ Aj takéto tvrdenie zaznelo na „vedeckej konferencii“ o pedofílii na Cambridgeskej univerzite v júli minulého roku. O celej kauze píše v zaujímavom článku pre britský denník The Telegraph jeho londýnsky redaktor Andrew Gilligan. V centre pozornosti sú prepojenia pedofilnej loby na spriaznených vedcov, ktorí môžu docieliť zmenu vnímania pedofílie spoločnosťou.

Sledovať snahy o normalizáciu pedofílie nemožno bez poznania situácie v 70. a 80. rokoch, kedy vo virvare sexuálnej revolúcie, vyšli so svojimi požiadavkami na denné svetlo aj organizácie pedofilov. Ich hlavným cieľom, popri snahe zrušiť zákaz detskej pornografie, bolo a dodnes ostáva odbúranie akýchkoľvek vekových hraníc pre legálny sexuálny styk.

Tieto prepojenia dneška s minulosťou nie sú iba ideové, ale aj personálne. Medzi účastníkmi konferencie v Cambridge nechýbal Tom O'Carroll, ktorý v minulosti viedol dnes už zaniknutú aktivistickú organizáciu Peadophile Information Exchange (PIE), v rokoch 1974-1984 popredná lobystická skupina za „práva pedofilov“, a bol neskôr usvedčený z distribúcie detskej pornografie.

Od roku 1978 PIE, spolu s podobnou organizáciou Akcia pedofilov za oslobodenie (Peadophile Action for Liberation), spolupracovala ako pridružený člen s Národnou radou pre občianske slobody (dnes známa ako Liberty), aktivistickou organizáciou za ľudské práva. Tom O'Carroll tam vtedy pôsobil v subkomisii pre „práva gayov“, čo opätovne dokazuje prepojenie týchto dvoch lobystických hnutí. Liberty sa vo februári 2014 za túto spoluprácu formálne ospravedlnila.

To však už nezmení nič na tom, že vtedy sama Národná rada pre občianske slobody presadzovala dekriminalizáciu incestu i čiastočnú legalizáciu detskej pornografie. A dokonca už v roku 1976 vyhlásila, že bolo by absurdné stíhať dospelých za účasť na „dobrovoľných detských sexuálnych zážitkoch“, pri ktorých nedošlo k ujme. Národná rada vtedy tiež oficiálne odsúdila útoky na pedofilov a ich podporovateľov.

V roku 1981 vydalo renomované vydavateľstvo Batsford knihu Perspektívy pedofílie (Perspectives on Paedophilia), editovanú sociológom Brianom Taylorom z Sussex University, ktorá mala „rozpútať diskusiu“ o predsudkoch voči sexu s deťmi a bola určená najmä pre sociálnych a komunitných pracovníkov, probačných úradníkov a zamestnancov v odbore detskej starostlivosti.

Takmer všetky príspevky v knihe sú pro-pedofilné a aspoň dvaja z autorov boli členmi PIE – jeden z nich, Peter Righton (bývalý riaditeľ pre vzdelávanie v Národnom inštitúte sociálnej práce), bol neskôr odsúdený za zneužívanie detí. Ďalší z autorov profesor Ken Plummer, aktívny homosexuál a emeritný profesor sociológie (so zameraním na sexualitu) na Univerzite v Essexe, je stále akademicky činný.

Ako aj vtedy, tak aj dnes Plummer (podľa vlastných slov tiež člen PIE) tvrdí, že problémy pedofilov sú spôsobené netolerantnou spoločnosťou a že detská sexualita je prirodzená vec – samotné detstvo je podľa neho nie biologickou realitou, ale historickým sociálnym konštruktom. Nie všetci z autorov Perspektív pedofílie však ostali svojim názorom verní.

Patrí medzi nich aj Dr. Graham Powell, dnes jeden z najvýznamnejších britských psychológov, bývalý prezident Britskej psychologickej spoločnosti a súčasný poradca viacerých bezpečnostných úradov pre psychologické záležitosti. Vtedy bol spoluautorom kapitoly, v ktorej bolo uvedené, že „verejnosť sa vo všeobecnosti domnieva, že pedofilný záujem je traumatický a má dlhodobé a celkom škodlivé následky pre obeť. Avšak evidencia, ktorú sme preskúmali, tento názor nepodporuje...“

Dnes však Powell tvrdí, že „to, čo som napísal, bolo úplne nesprávne a je mi veľmi ľúto, ak to mohlo mať akýkoľvek zhoršujúci efekt pre obete.“ Tento prípad vrhá tieň podozrenia na mnohé „objavy“ sociálnych vied. Otázka je: do akej miery sú výsledkom lobingu, ideologického prístupu, snahy normalizovať vlastné problémy a do akej miery sú produktom skutočného vedeckého prístupu?

Andrew Gilligan poukazuje na to, že toto všetko boli okolnosti, ktoré vytvárali pocit spoločenskej akceptácie a psychologickej normálnosti pedofílie a tým motivovali mnohých pedofilov, aby sa „realizovali“. Nebolo to dávno, čo v Británii vyšli na povrch skutočnosti o pedofilnej trestnej činnosti mediálnych „osobností“ Jimmyho Savileho (zomrel v r. 2011) a Rolfa Harrisa, ku ktorej malo dôjsť najmä v 80. rokoch. Nedávno bolo tiež odhalené, že v rokoch 1977 až 1980 prispelo britské ministerstvo vnútra (Home Office) dotáciou 70.000 libier práve neslávnemu PIE.

Snahy o normalizáciu pedofílie boli nakoniec po 80. rokoch porazené na hlavu a pedofilná loby sa nemôže chváliť žiadnymi úspechmi oproti homosexuálnej loby, s ktorou ju spájajú viaceré prepojenia. Jej spojenci vo vedeckých kruhoch sú tu však stále a minuloročná konferencia v Cambridge je mementom, že diabol nikdy nespí.

Zábava