StrachV posledných dňoch vyvolala rozruch v Spojených štátoch amerických správa, že Americká psychiatrická asociácia (APA) označila pedofíliu za sexuálnu orientáciu. Viaceré organizácie obhajujúce tradičnú rodinu bili na poplach. Predpokladajú totiž, že tak, ako bola v sedemdesiatych rokoch vyškrtnutá zo zoznamu duševných porúch homosexualita, bude vyškrtnutá aj pedofília. Zmena chápania pedofílie ako „sexuálnej orientácie“ je pritom iba prvým krokom.

Pôvod týchto obáv tkvel v novom vydaní Diagnostického a štatistického manuálu pre duševné choroby, v ktorom bol použitý pojem „sexuálna orientácia“ vo vzťahu s pedofíliou. Po kritike zo strany verejnosti sa APA ospravedlnila za chybu a zdôraznila, že pojem „sexuálna orientácia“ nie je v diagnostických kritériách pre pedofíliu používaný a namiesto toho by mali užívatelia manuálu čítať „sexuálny záujem“. Text bude opravený v elektronickej verzii manuálu a v najbližšom vydaní jeho tlačenej podoby.

APA taktiež vyzdvihla skutočnosť, že ohľadom určovania a hodnotenia pedofílie sa žiadne zmeny konať nebudú, aj keď v niektorých vyhláseniach bolo naznačené, že bližšie neurčené body boli prejednávané a prehodnocované. Jediná zmena tkvie v názve. Po novom sa bude hovoriť o pedofilnej poruche (pedophilic disorder), nie o pedofílii (pedophilia).

Zmena názvu bola zavedená vraj iba kvôli tomu, aby bol daný názov v zhode s ostatnými názvami duševných porúch (exhibitionistic disorder, frotteuristic disorder…), pričom však treba zdôrazniť, že názvy týchto porúch boli zmenené preto, aby sa mohlo rozlišovať medzi atypickým sexuálnym záujmom a poruchou, ktorá z toho správania vyplýva. Deliacou čiarou medzi týmito pojmami sú pocit úzkosti z vykonávanej činnosti, alebo ak sexuálna túžba alebo činnosť v sebe zahŕňa úzkosť, utrpenie alebo smrť inej osoby, alebo ide o túžby zahŕňajúce osoby, ktoré nemôžu poskytnúť právny súhlas (deti a iné nesvojprávne osoby).

Z toho tvrdenia vyplýva, že pedofília je vždy poruchou, ale napríklad transvestizmus, ktorý je určený ako obliekanie sa do šiat opačného pohlavia za účelom získania určitého sexuálneho uspokojenia, je chápaný ako porucha iba vtedy, ak pritom daná osoba pociťuje aj úzkosť z toho, že jej konanie je v rozpore so spoločenskými normami. Ak sa však daná osoba cíti úplne prirodzene a nemá pritom pocit, že koná niečo nesprávne, vtedy nie je považovaná za osobu s poruchou. S takýmto tvrdením sa zrejme nestotožní nikto, kto „zaspal v stredoveku“ alebo v tom lepšom prípade „v 19. storočí“.

Ak to teda zhrnieme, pedofili sa zatiaľ nemôžu radovať ako homosexuáli, ktorí boli v sedemdesiatych rokoch z duševne narušených povýšení do stavu duševne zdravých, len s inou orientáciu. Napriek tomu treba aj naďalej bdieť a sledovať daný vývoj, lebo nátlakové skupiny „sexuálnych menšín“ nespia a využijú každú príležitosť na odbúravanie písaných aj nepísaných zásad fungovania našej spoločnosti, aby nasýtili svoje chúťky.

Zábava